Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už intenzívne pracuje na schvaľovaní cien energií pre budúci rok. Regulačný úrad musí stanoviť budúcoročné ceny energií pre zraniteľných odberateľov, teda aj pre domácnosti, aj keď tých čaká sľubovaná energopomoc od vlády.
Koncová cena elektriny sa skladá z viacerých zložiek – od ceny komodity, cez tarify za distribúciu, až po náklady na reguláciu sústav.
„Od roku 2019 je nárast cien výrazne ovplyvňovaný rozhodnutiami EÚ, najmä nerozumnou politikou Green Dealu. Významnou položkou, ktorá ovplyvňuje ceny je však aj cena emisných povoleniek. Tento fakt však EÚ vôbec nezohľadňuje pri svojich rozhodnutiach, čo má veľký vplyv na konkurencieschopnosť EÚ vo svete,“ uviedol Jozef Holjenčík, predseda ÚRSO.
Zelené investície a ich dosah na ceny
Koncové ceny elektriny na budúci rok výrazne ovplyvnia aj investície vyvolané podporovaním „zelených“ zdrojov. Prevádzkovatelia museli investovať do posilnenia prenosových sústav, aby zvládli pripájanie obnoviteľných zdrojov energií (OZE). V aktuálnych cenových konaniach sa premieta aj pripájanie batériových úložísk. Tieto investície sa následne premietajú do odpisov, čo nakoniec všetci zaplatíme vo svojich faktúrach za energie.
V prípade plynu tvorí samotná komodita viac ako 60 % koncovej ceny. Trhové ceny plynu podľa ÚRSO prudko vzrástli v roku 2022 nielen v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine, ale hlavne z dôvodu nerozumnej politiky EÚ v oblasti Green Dealu.
„Som známy tým, že sa nebojím vysloviť slovo „ruský plyn“. Nie preto, že by som si ho romantizoval, ale preto, že verím v pragmatizmus. Energetika a regulácia nie je ideológia. Je to služba ľuďom, priemyslu, štátu,“ podotkol Holjenčík.
ÚRSO chce zabezpečiť férové ceny
Ruský potrubný plyn je postupne v EÚ nahradzovaný dovozom LNG plynu, čo podľa neho zmenilo štruktúru európskeho trhu. Hoci sa situácia stabilizovala, ceny sú podľa Holjenčíka stále citlivé na geopolitické výkyvy (napríklad RePowerEU), klimatické zmeny či dopyt zo strany Ázie a Ukrajiny.
„Keď ruský plyn nedovezie EÚ, dovezie ho Ázia a my na to iba doplatíme. Veď zarážajúce je, že Ukrajina neskúma, ktorá molekula dovezená na Ukrajinu je nemecká, americká či africká. Alebo áno? A plyn sa na Ukrajinu dováža aj reverzným tokom zo Slovenskej republiky. A čo na to Brusel?“ pýta sa šéf slovenského regulačného úradu.
ÚRSO v súčasnosti dôsledne sleduje vývoj trhu a pri cenových rozhodnutiach zohľadňuje všetky relevantné faktory. Cieľom úradu je zabezpečiť spravodlivé, dostupné a predvídateľné ceny energií pre slovenské domácnosti aj v roku 2026. „Myslím si, že moje názory sú všeobecne známe, teda že plynu v Európe a Ázii je prebytok. Všetky aktuálne hry sú najmä o geopolitike. Dôležité nakoniec je to, ktoré krajiny EÚ sú ochotné preplácať oveľa drahší dovoz plynu cez LNG a nie potrubím,“ konštatoval Holjenčík.
Rozhodnutia o cenách do decembra
Regulačný úrad už má schválené ceny za prenos elektrickej energie, aktuálne prebiehajú cenové konania za distribúciu. Ako posledné budú schvaľované ceny za dodávku energií. Regulátor predpokladá, že posledné cenové konania ukončí do 1. decembra. Až vtedy sa dozvedia domácnosti, ktoré nebudú mať nárok na energopomoc, aké budú mať ceny energií v budúcom roku.
Nahlásiť chybu v článku