Po dvoch rokoch extrémneho nárastu cien sa peňaženkám Slovákov čiastočne uľavilo. Inflácia vlani spomalila na 2,8 %, čo je podľa analytika online investičnej platformy Portu Mareka Malinu najväčšie medziročné pribrzdenie za 25 rokov.
správy od nás budete mať ako prví.
Podľa spotrebného koša pre rok 2025 nás najviac stoja bývanie a energie s podielom 23,3 % výdavkov, čo je pokles oproti vlaňajším 25,8 %. Druhé sú potraviny a nealkoholické nápoje s podielom 21,2 %, tiež menej než vlani. Vtedy to bolo 23,6 %. Pod zlacnenie bývania a energií sa podľa analytika podpísala predovšetkým nižšia váha takzvaného imputovaného nájomného.
Energetické stropy a menej zdražovania potravín
Ide o umelú veličinu vytvorenú štatistikmi pre meranie cien bývania. Za týmto poklesom je možné podľa odborníka hľadať napríklad pokračujúce zastropovanie cien energií.
„Čo sa potravín týka, tie ťažia z faktu, že v ich prípade máme najväčšie zdražovanie za sebou. V júni síce inflácia v tejto položke zrýchlila na 4,2 %, to je však výrazne menej než napríklad 18,9 % rast v júni 2023. Za aktuálnym zdražovaním potravín môžeme hľadať predovšetkým zavedenie transakčnej dane, ktoré prišlo na jar tohto roka. Ide teda o jednorazový vplyv vyplývajúci z daňovej politiky štátu,“ vysvetľuje Malina.
Slováci mesačne najviac míňajú na bývanie a potraviny
Po prepočte na priemernú čistú mzdu dávame tento rok na bývanie a energie v priemere 269,26 eura mesačne, potraviny a nealkoholické nápoje nás stoja 244,78 eura. Výdavky na zlozvyky, ako alkohol a tabak, prvýkrát za tri roky stúpli o 5,2 %, resp. 60,47 eura mesačne, čo je viac než na zdravotníctvo.
„Tu si treba uvedomiť, že priemerné výdavky na zlozvyky sa týkajú všeobecnej populácie, takže aj malých detí, vrátane novorodencov. Dospelý človek tak v priemere minie na alkohol a tabak výrazne viac, než spomínaných 60 eur,“ hovorí Malina. Odborník upozorňuje, že tieto prepočty rátajú s tým, že človek minie celú výplatu a nič si neodloží bokom.
Pravidelné investovanie môže priniesť tisíce eur
„Investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné,“ hovorí Malina. Ako príklad uvádza, že ak by priemerný Slovák investoval polovicu sumy, ktorú minie na alkohol a tabak, počas 20 rokov by mohol mať na účte vyše 17 179 eur, po 30 rokoch až 42 528 eur.
Toto je podľa jeho slov efekt takzvaného zloženého úročenia, keď sa nezhodnocujú iba vklady, ale aj predchádzajúce výnosy. „Každý rok investovania navyše tak dokáže priniesť výrazne vyššie úspory. Žiaľ, ako potvrdzuje aj náš medzinárodný Index investičnej gramotnosti, Slováci zloženému úročeniu rozumejú iba v obmedzenej miere. Aj kvôli tomu si možno neuvedomujú, že s každou škatuľkou cigariet spália nielen jej cenu, ale potenciálne aj úspory vo výške tisícov eur,“ dodáva Malina.
Nahlásiť chybu v článku