Foto: Santeri Viinamäki, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons / TASR archív

Seniori, ak vám váš dôchodok nestačí, môžete si ho zvýšiť o pár desiatok eur.

Dôchodcovia sa môžu ocitnúť v rôznych životných situáciách a hoci sa zdá, že minimálny dôchodok, ktorého presné sumy sú uvedené v tabuľke Sociálnej poisťovne, ich účinne chráni pred tým, aby ich príjem klesol pod sumu životného minima, stále existujú príklady, keď sa to môže stať. Napríklad, ak dôchodca nemá dosť odpracovaných rokov, alebo sa príjem posudzuje za celú domácnosť. 

Ako informuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Domácnosťou sa pritom rozumie aj jednotlivec, napríklad dôchodca, ktorému tak vznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Ilustračná foto: Freepik

Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. V súčasnosti je to 273,99 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Na akú sumu má nárok?

Sumy dávky v hmotnej núdzi sa každoročne menia. Od 1. januára 2025 sú vo výške:

  • 86,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
  • 164,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
  • 150,30 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
  • 224,90 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
  • 240,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
  • 303,20 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
Foto: Pexels

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa pritom skúmajú príjmy jednotlivých členov domácnosti. Za domácnosť sa v tomto prípade považuje:

  1. jednotlivec,
  2. manžel, manželka,
  3. manžel, manželka a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
  4. plnoletí rodičia a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
  5. rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy,
  6. rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
  7. maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
  8. fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie,
  9. plnoleté fyzické osoby, podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
Foto: TASR – Michaela Zdražilová

Ako informuje portál onkoinfo.sk, za príjem sa pritom považujú čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75 percent z nich.

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

Nárok majú aj na ochranný príspevok

Uložiť článok

Najnovšie články