Neďaleko taliansko-francúzskych hraníc, na úpätí Álp v blízkosti prekrásnych pláží Liguríjského pobrežia, leží maličké mestečko Seborga. V Seborgi nájdete niečo málo cez 300 obyvateľov, ktorí tu žijú pokojným životom pestovania kvetov a olív, ktoré tvoria najväčší zdroj príjmov v tomto podhorskom regióne. Málokto však vie, že Seborga sa nenachádza v Taliansku. Je totiž samostatným kniežatstvom o ktorom ste dodnes zrejme ani nepočuli.
Všetko to začalo v 60. rokoch 20. storočia, keď sa predseda malého poľnohospodárskeho družstva zameraného na pestovanie kvetov menom Giorgio Carbone, pustil do štúdia histórie maličkého mesta Seborga. V štátnych a cirkevných archívoch sa pritom dopátral k zaujímavej informácii. Seborga vlastne akoby nepatrila k Taliansku. Giorgio Carbone tak vyhlásil zo svojho rodného mesta samostatné kniežatstvo a postavil sa na čelo miništátiku. V referende nezávislosť uznali i ostatní obyvatelia mestečka.
Seborga je staré historické podalpské mestečko s dlhou a zaujímavou históriou. V roku 1079 získalo v rámci Rímsko-nemeckej ríše štatút kniežatstva. Maličké nezávislé kniežatstvo Seborga od roku 1630 dokonca s vlastnou menou, existovalo dlhých 6. storočí. V roku 1729 však kniežatstvo odkúpila Savojská dynastia. Kúpa maličkého mesta však bola pravdepodobne tak nevýznamná, že ju do historických pozemkových záznamov nikto oficiálne nezapísal.
O Seborgi na oficiálnej vlne nezaznelo ani slovo ani pri ďalších významných udalostiach histórie Talianska. Zjednotenie mestských štátov a vytvorenie Talianskeho kráľovstva v roku 1861, či vznik Talianskej republiky v roku 1946. O kniežatstvo Seborga pri týchto míľnikoch nenájdete ani zmienku. V historických záznamoch a dokumentoch ju nenašiel ani spomínaný Giorgio Carbone.
Svoj výskum a štúdium historických materiálov Carbone ukončil až v roku 1995. Keďže o kúpe kniežatstva Seborga z roku 1729 neexistuje žiadny oficiálny dokument, v podstate je Seborga stále nezávislým územím. S touto myšlienkou sa samozvane vyhlásil za doživotné knieža. Prekvapivá bola aj reakcia ostatných obyvateľov mestečka. V roku 1995 za vyhlásenie nezávislosti v referende zahlasovalo 98% voličov.
Kniežatstvo Seborga má 15 km² a oficiálne viac ako 2000 občanov. Nimi sú všetci obyvatelia mesta (cca 300) a množstvo sympatizantov po celom svete. Po smrti Carboneho si obyvatelia Seborge zvolili za svoje knieža Marcella Menegatto. Kniežatstvo Seborga má vlastný štátny znak, vlajku, hymnu, ústavu a dokonca aj medzinárodnú poznávaciu značku. Platí sa tu eurom, alebo vlastnou menou luigino, ktorej kurz je stanovený na 1:6 k americkému doláru.
Na medzinárodnej úrovni však samozrejme žiadne kniežatstvo Seborga neexistuje. Jej nezávislosť uznala jediná krajina sveta a to africká Burkina Faso. Obyvatelia mesta naďalej platia Taliansku dane, dodržiavajú taliansku ústavu a zúčastňujú sa talianskych volieb. Knieža Marcella Menegatto nepovažujú oficiálnu úradnú osobu mestečka. Ňou je občanmi volený starosta. Napriek tomu však ide o zaujímavú historickú chybu, lákadlo cestovného ruchu a hrdosť miestnych obyvateľov na niekdajšie časy kniežatstva.
Nahlásiť chybu v článku