Tieto dátumy si poznačte do kalendára, majú sa niesť v znamení unikátneho javu – skrátenia času o niekoľko milisekúnd. Vznikne v dôsledku toho, že sa rotácia Zeme neočakávane zrýchli. Ak vás zaujíma dôvod, nie ste jediní. Lámu si nad ním hlavu aj vedci.
Medzinárodná služba rotácie Zeme spomína, že by k nemu malo dôjsť 9. júla, 22. júla a 5. augusta. Počas nich by sa mal skrátiť čas o 1,30, 1,38 a 1,51 milisekundy, uvádza správa publikovaná v magazíne Popular Mechanics. Dĺžka jedného dňa je 24 hodín, teda 86 400 sekúnd, no ovplyvňujú ho rôzne faktory, od pohybu jadra Zeme, cez atmosférické prúdy až po zemetrasenia a vplyv Mesiaca.
Minulý rok padol rekord, ktorý nemá obdoby. Môže byť pokorený?
Zaujímavé je, že do roku 2020 sme na Zemi nikdy nezažili deň kratší ako v priemere o jednu milisekundu. No to sa odvtedy zmenilo. Napríklad 5. júla 2024 bol stanovený rekord, keď bol deň o 1,66 milisekundy kratší oproti priemeru.
Takže 5. august, ktorý by mal byť kratší o 1,51 milisekundy ho podľa prvých predpovedí neprekoná, no bude sa mu približovať. No ani prívlastok druhého najkratšieho dňa v zaznamenanej histórii nie je márny. Možné sú však aj odchýlky v meraní, ktoré sa spresnia až po presnej analýze rotácie Zeme v daný deň.
Ruský expert na rotáciu Zeme Leonid Zotov vo svojej štúdii analyzoval príčinu takéhoto zrýchlenia a priznal, že jasné vysvetlenie neexistuje. Vedci sa však domnievajú, že by zaň mohlo byť zodpovedné niečo vo vnútri Zeme.
Navyše, už v roku 2029 by sme mohli byť svedkami prvého záporného priestupného času, teda toho, že preskočíme až jednu sekundu.
Nahlásiť chybu v článku