Ruský exprezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev prirovnal nové sankcie USA voči Rusku a zrušenie budapeštianskeho samitu prezidentom USA Donaldom Trumpom k „aktu vojny proti Rusku“. V príspevku na svojom kanáli v ruskej štátnej mobilnej aplikácii MAX Medvedev označil Trumpa za „utáraného mierotvorcu“ a uviedol, že „Spojené štáty sú naším protivníkom“ a prezident USA sa týmto svojím rozhodnutím vydal na cestu vojny s Ruskom, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Nasledovať budú podľa Medvedeva výhovorky, že Trump nemohol konať inak, alebo že bol pod tlakom Kongresu. „To nič nemení na tom, že prijaté rozhodnutia sú aktom vojny proti Rusku. A teraz sa Trump plne spojil so šialenou Európou,“ konštatoval Medvedev.
Zároveň poznamenal, že „v tomto najnovšom výkyve trumpovského kyvadla je jasná výhoda“: podľa Medvedeva je teraz možné zaútočiť na Ukrajinu všetkými možnými zbraňami „bez ohľadu na zbytočné rokovania a dosiahnuť víťazstvo presne tam, kde je to jedine možné – na zemi, a nie za kancelárskym stolom… likvidáciou nepriateľov, nie uzatváraním nezmyselných dohôd“.
Namiesto stretnutia nové sankcie
Hlavnou témou stretnutia v Budapešti malo byť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Trump jeho zrušenie oznámil počas rokovania s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem v Bielom dome. „Prosto mi to nepripadalo správne. Nemal som pocit, že by sme sa dostali tam, kam potrebujeme. Tak som to zrušil, ale v budúcnosti sa stretneme,“ oznámil.
Okrem zrušenia tohto samitu Spojené štáty v stredu večer oznámili, že na Rusko uvalili nové sankcie, ktoré sú zamerané na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Podľa ministra financií USA Scotta Bessenta tieto spoločnosti „financujú vojenskú mašinériu Kremľa.“
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vo februári 2022 nariadil vstúpiť ruským vojskám na Ukrajinu, opakovane deklaruje, že je pripravený rokovať o mieri. Európski lídri a Ukrajina však spochybňujú, že Putin chce mier, a varujú, že Rusko by jedného dňa mohlo zaútočiť na člena NATO. Kremeľ tieto dohady opakovane odmietol ako nezmysel, pripomenula vo svojej správe agentúra Reuters.
Dmitrij Medvedev bol vnímaný ako liberál, keď v roku 2008 kandidoval na prezidenta Ruska s prísľubom jeho modernizácie a demokratizácie.
Po odchode z tejto funkcie sa jeho politický postoj dramaticky zmenil a v súčasnosti je považovaný za jedného z najväčších podporovateľov a podnecovateľov vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine.
Podľa Ruska sú sankcie kontraproduktívne
Rusko považuje nové americké sankcie, ktoré USA uvalili na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil, za extrémne kontraproduktívne pre hľadanie mieru na Ukrajine, uviedla vo štvrtok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Podľa agentúry TASS kritizovala tiež prijatie nových opatrení zo strany EÚ. Moskva má podľa Zacharovovej právo na primeranú reakciu s ohľadom na svoje záujmy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Rusko „si vybudovalo silnú imunitu voči západným obmedzeniam a bude aj naďalej sebavedome rozvíjať svoj ekonomický i energetický potenciál“, povedala na tlačovom brífingu Zacharovová s tým, že nové opatrenia Rusku podľa nej nespôsobia žiadne problémy. Dodala, že ciele Moskvy na Ukrajine, ktorá sa už viac než tri roky bráni invázii ruských vojsk, zostávajú nezmenené.
V poradí 19. súbor protiruských sankcií, ktoré EÚ prijala vo štvrtok ráno, zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Okrem toho je zameraný na päť ruských bánk, tzv. ruskú tieňovú flotilu, kryptoburzy a subjekty v Indii a Číne. EÚ takisto obmedzuje pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.
„Rusko si vyhradzuje právo reagovať na akékoľvek nepriateľské kroky zo strany Európskej únie, aj keby išlo o zjavne neúspešné pokusy poškodiť nás, spôsobom, ktorý považujeme za najvýhodnejší pre nás. Budeme reagovať, ako vždy, primerane a premyslene, s ohľadom na naše základné záujmy,“ uviedla Zacharovová.
Ďalší balík sankcií na ceste
Európska únia už pracuje na 20. balíku sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna po prijatí najnovších reštriktívnych opatrení členskými štátmi EÚ. Informuje o tom TASR.
„Rusko musí pochopiť, že na medzinárodnej scéne nie je miesto pre štát, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a útočí na suverénne národy. Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo. Nie je to len posolstvo – je to sľub,“ uviedol podľa vyhlásenia estónskej diplomacie Tsakhna.
Slovensko sa pridalo ako posledné, Brusel vraj splnil požiadavky vlády
Slovensko bolo až do stredajšieho večera poslednou členskou krajinou, ktorá blokovala prijatie nových sankcií. Premiér Robert Fico žiadal, aby sa do záverov z Európskej rady zapracovali záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenie klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu.
Brusel podľa vlády SR všetky požiadavky Slovenska do návrhu záverov samitu zapracoval. Estónsky minister potvrdil, že práce na ďalšom, v poradí 20. balíku sankcií proti Rusku, už prebiehajú.
Tento balík podľa jeho slov musí obsahovať opatrenia zamerané na najväčšie ruské energetické spoločnosti, ako aj tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.
Nahlásiť chybu v článku