V sedemdesiatych rokoch bol pri Dunaji vybudovaný miliardový projekt jadrovej elektrárne, o ktorej ste možno nikdy ani len nepočuli. Keď bola dokončená, plne funkčná a naložená palivom, stalo sa niečo, s čím mnohí nepočítali – miestni obyvatelia v referende rozhodli, že nechcú, aby bola jej prevádzka spustená. A tak nikdy nevyrobila ani jediný watt elektriny. My sme toto unikátne miesto navštívili a preskúmali, čo sa v jeho útrobách nachádza.
Prvá elektrina z jadra sa do verejnej siete dostala už v roku 1954. Bolo to v sovietskom meste Obninsk, vzdialenom asi sto kilometrov juhozápadne od Moskvy. Vyrobil ju na dnešné pomery malý experimentálny reaktor s výkonom len 5 megawattov.
Dnes je to zanedbateľné číslo, ale vtedy to bol doslova technologický zázrak. Pre porovnanie: súčasné moderné jadrové reaktory disponujú výkonom 900 až 1600 megawattov, čo je dvesto- až tristonásobne viac. Avšak v päťdesiatych rokoch minulého storočia to nebol len nový zdroj energie, ale aj veľmi silné gesto, že jadro už nie je len zbraň hromadného ničenia, ale aj mierová technológia. Pre Európu – traumatizovanú vojnami a energetickou chudobou – to znelo doslova ako sen.
Ľudia sa jadra začali báť ešte pred Čenobyľom
Lenže čoskoro sa voči energii z obohateného uránu aj napriek jeho mierovému využitiu zdvihla vlna odporu. Často sa hovorí, že ľudia sa začali báť jadra až po havárii v Černobyli v roku 1986, ale nie je to celkom pravda.
Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikali prvé protesty proti jadrovým elektrárňam. Tie si postupne razili cestu naprieč Európou ako efektívny a dostupný zdroj energie. Spoločnosť sa však bála neznámych rizík, a tak prirodzene vzdorovala pocitom, že vlády len experimentujú na obyvateľstve bez toho, aby poznali skutočné riziká tejto stále novej a nepreskúmanej technológie. Následné havárie ako Three Miles Island (1979) a Černobyľ (1986) len zosilnili nedôveru voči jadrovým reaktorom a ľudia okrem všeobecných dosahov mali pocit, že sú príliš silné na to, aby ich človek bezpečne kontroloval.
Napriek tomu naďalej pokračovali preteky vo vývoji tejto technológie a po celom svete vznikali nové jadrové elektrárne, ktoré jednotlivým štátom zabezpečovali okrem energetickej nezávislosti aj imidž rozvinutej a vyspelej krajiny.
V tej dobe nechcelo zaostávať ani Rakúsko, ktoré okrem prestíže nutne potrebovalo vyriešiť aj svoje energetické nároky spôsobené dynamickým rozvojom krajiny. A keďže nemalo vlastné fosílne palivá, vodná energia predstavovala zásadné limity, jadro sa javilo ako ideálna vstupenka k energetickej suverenite. A tak vznikol projekt Zwentendorf.
Miliardový projekt priamo pri Dunaji
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo plne funkčná jadrová elektráreň nebola nikdy spustená;
- na čo slúži dnes;
- čo nás prekvapilo, keď sme sa dostali dnu;
- prečo ju nie je najjednoduchšie navštíviť;
- v čom je tento komplex výnimočný.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Dievča so zdeformovanými kolenami: Týždenne zarábala 6-tisíc, ľudia sa jej smiali, mysleli si, že je napoly ťava
Vladislava je robotníčka na stavbe: V niektorých firmách sú slabo platení aj muži, nieto ešte ženy. Práca ma baví
Generál Macko v 1 na 1: Ficova vláda čaká, kým Irán odpáli rakety na Európu a až potom zvolá bezpečnostnú radu?
Noro a Peťa uviazli v Maskate: Repatriačný let nám zrušili, odletieť ale má superluxusné lietadlo pre 15 ľudí
Boli sme v reštaurácii Sandorf z Na nože: Obed pre dvoch nestál ani 16 eur, menu bolo vypredané už o 12:00
Anna Mária s partnerom bývajú v zrube na východe Slovenska: Dom bol poskladaný za týždeň, cena za m² je od 600 eur
Únos storočia: Jedno z najslávnejších bábätiek ukradli rodičom z postieľky, žiadali obrovské výkupné
Martin uviazol na dovolenke: Slovenská vláda na nás kašle, s Dubajom sa to nedá porovnať. Preplatia nám náklady










Nahlásiť chybu v článku