Vyjednávači z Európskeho parlamentu (EP) a členských štátov Európskej únie (EÚ) dosiahli v pondelok večer predbežnú dohodu, ktorá má pripraviť pôdu pre zriadenie deportačných centier pre migrantov mimo územia EÚ. Informovali o tom agentúry AFP a DPA, píše TASR.
„Rada Európskej únie a EP dnes dosiahli predbežnú dohodu o nariadení EÚ, ktoré umožní rýchlejšie a efektívnejšie postupy v rámci celej EÚ pri navracaní osôb s nelegálnym pobytom v členských štátoch,“ uviedol Nicholas Ioannides, námestník cyperského ministra pre migráciu, ktorého krajina aktuálne predsedá Rade EÚ. „Dnešná prelomová dohoda posilňuje dôveryhodnosť migračnej politiky EÚ,“ zdôraznil.
Nie je jasné, kde tieto centrá vzniknú
Podľa dohody by mohli byť žiadatelia o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá a ktorých nie je možné vrátiť do krajín pôvodu, premiestnení do „návratových centier“ mimo územia EÚ. Toto opatrenie by sa uplatňovalo v prípadoch, keď krajina pôvodu migranta odmietne prijať späť alebo keď členský štát EÚ s danou krajinou neudržiava diplomatické vzťahy.
Zatiaľ nie je jasné, kde takéto centrá vzniknú. Cieľom je zvýšiť počet vyhostených osôb a znížiť počet migrantov v EÚ, ktorí majú povinnosť opustiť územie Únie, ale naďalej v nej zostávajú. Predpokladom pre takéto deportácie bude existencia príslušnej dohody s krajinou mimo EÚ. Táto krajina by následne poskytla utečencom ubytovanie napríklad výmenou za finančnú kompenzáciu alebo preferenčné zaobchádzanie pri vydávaní víz, píše DPA. Dohodu ešte musí formálne schváliť plénum Európskeho parlamentu a členské štáty EÚ.
Pondelková dohoda zahŕňa aj prísnejšie pravidlá pre žiadateľov o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá, s cieľom urýchliť vyhostenie tých, ktorých je možné vrátiť do krajín pôvodu. Podľa nových pravidiel by zamietnutí žiadatelia o azyl museli užšie spolupracovať s úradmi, inak by im hrozilo zadržanie až do momentu vyhostenia. Tým, ktorí tieto podmienky nesplnia, by mohlo hroziť zníženie alebo zrušenie sociálnych dávok, ako aj zabavenie cestovných dokladov.
Nové pravidlá by tiež umožnili zadržanie migrantov, ak by orgány považovali migranta za osobu, ktorá by mohla utiecť či ohroziť národnú bezpečnosť. Maximálna dĺžka zadržania by sa predĺžila na 24 mesiacov s možným šesťmesačným predĺžením vo výnimočných prípadoch.
Tieto plány sú podľa DPA kontroverzné, pretože boli presadené s podporou pravicových strán v Európskom parlamente – v rozpore s bežnou praxou hľadania väčšiny medzi centristickými silami. Zástupcovia Európskej ľudovej strany (EPP) boli podľa nemeckej agentúry v kontakte so zástupcami protiimigračných frakcií v EP, aby zosúladili svoje pozície k návrhu dohody, a to aj prostredníctvom skupinového chatu v aplikácii WhatsApp.
Nahlásiť chybu v článku