Len prednedávnom sme do pivníc ukladali vianočné ozdoby, čoskoro tu bude Veľká Noc, leto prejde ako voda a onedlho budeme opäť zháňať vianočné darčeky. Jeden kalendárny rok ubehne rýchlosťou svetla. Ak sa však zamyslíte a pospomínate na svoje detstvo nezdá sa vám, že kedysi 12 mesiacov trvalo akosi dlhšie? A vlastne aj jeden deň akoby v bezstarostnom detstve trval aspoň 36 hodín. Vedci prišli s teóriou, prečo by to tak mohlo byť. 

Frázu o tom, „ako ten čas letí“, možno najčastejšie počuť z úst starých rodičov, pomerne často od rodičov, občas aj od mladých dospelých, no takmer nikdy od detí. Vedci tušia, že to nebude náhoda, a že vnímanie času nejako súvisí s našim vekom. Ako konkrétne, to je zatiaľ záhadou. Napriek tomu existuje niekoľko teórií, pričom tou absolútne najhorúcejšou je len nedávno publikovaná štúdia odborníka z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne.

„Ľudia sú často sami prekvapení, koľko si toho pamätajú z mladosti, z dní, ktoré akoby trvali celú večnosť. Nie však preto, že by ich zážitky boli hlbšie či zmysluplnejšie, ale preto, že boli spracované prudkým tempom,“ hovorí v tlačovej správe profesor Dukeovej univerzity a autor novej teórie, Adrian Bejan. Pri vnímaní času teda nejde o náš vek, ale o vek nášho mozgu. Koniec koncov, je to teda to isté.

Čas mysle vs. reálny čas

Za všetko teda môže náš mozog a to, ako dokáže vnímať časový horizont. Bejanova hypotéza je postavená na tvrdení, že čas mysle je spolu s vekom čoraz odlišnejší od času reálneho. Vnímanie času je totiž dôsledkom toho, ako rýchlo sa zábery z prostredia, ktoré sledujeme zmyslovými orgánmi, dostanú do mozgu a ten ich následne spracuje. Podľa Bejana sa táto rýchlosť spolu s vekom neustále spomaľuje.

Nesúlad vnímania času s reálnym časom je údajne dôsledkom starnúceho mozgu. Spolu s vekom v ňom totiž dochádza k fyzickým zmenám, ktoré sa prejavujú najmä rastom a neustálom prepojovaní neurónov ako aj ich postupnej degradácii. Spolu s vekom teda vnemy musia prekonať čoraz dlhšie „vzdialenosti“ a komplikovanejšie neurónové „križovatky“, nehovoriac o tom, že vo vysokom veku už niektoré časti ľudského mozgu jednoducho „nestíhajú“.

Dôkazom sú oči

Dôkazom sú podľa Bejana aj naše oči. Oči dieťaťa sa pohybujú rýchlejšie, vnímajú oveľa väčšie množstvo vnemov, obrazov a informácií. Starší ľudia naopak v rovnakom čase vnímajú oveľa menej obrazov, preto je aj pohyb ich očí pomalší. Výsledkom je potom, že pre menšie množstvo podnetov má starší mozog pocit, že čas plynie rýchlejšie ako v minulosti.

Pozri aj:

Vedcom sa podarilo niečo neuveriteľné. V laboratóriu vypestovali mozog, ktorý dokáže ovládať svaly