Foto: pexels.com

/ 17 / PetraSus
So základným princípom internetovej neutrality sa len ťažko dá nesúhlasiť.

Zakladá sa na zásade, že každý poskytovateľ internetových služieb a aj štátne organizácie podieľajúce sa na regulácii obsahu internetu musia ku každej webovej stránke pristupovať rovnako. Žiadnu webovú stránku nesmú diskriminovať. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby mal každý voľný a neplatený prístup ku všetkým stránkam.

Momentálne je však internetová neutralita ohrozená, a to vďaka vláde a istým korporáciám. Doteraz bol vnímaný ako služba prístupná a slúžiaca verejnosti, stáva sa však z neho produkt. Ako zdôraznil Quartz, hrozí, že Portugalsko čaká bez zákonov, ktoré by neutralitu internetu chránili, v budúcnosti temné obdobie.

MEO, telekomunikačná firma sídliaca v Lisabone, sa rozhodla nedostatok regulácií využiť vo svoj prospech. Ponúkajú balíčky služieb v rôznych cenových hladinách. Vďaka nim sa užívatelia môžu za poplatok dostať na rôzne weby. Ak si zaplatíte niekoľko eur za mesiac, môžete používať aplikácie slúžiace na komunikáciu, ako je napríklad Skype. Ak si priplatíte o niečo viac, môžete využívať Facebook a ak ste ochotní priplatiť si ešte viac, spoločnosť vám sprístupní napríklad Netflix.

Znie to ako zlý vtip. Ak si niekto platí za služby súvisiace s poskytovaním internetu, prečo by nemohol mať prístup ku všetkým webovým stránkam? Firma MEO je vnímaná ako extrémny prípad opaku internetovej neutrality, nie je však prvou spoločnosťou, ktorá koná takýmto spôsobom. Niekoľko amerických spoločností bolo obvinených, alebo dokonca platili pokutu za obmedzovanie prístupu k webom. Často tak robili bez toho, aby o tom užívatelia vôbec boli informovaní.

Pojem internetová neutralita bol prvýkrát použitý v roku 2003 profesorom Tomom Wu na území Kolumbijskej univerzity. Často sa však prízvukuje najmä v posledných rokoch. Medzi rokmi 2014 až 2015 sa o internetovú neutralitu zasadzoval napríklad Barack Obama a v roku 2015 bolo presadených niekoľko zákonov, ktoré ju chránili. V apríli tohto roka však novozvolený predseda Federálnej komisie pre komunikácie podnikol kroky, ktoré by internetovú neutralitu ohrozili. Spustila sa masívna vlna protestov a k sťažnosti sa pridalo až 22 miliónov obyvateľov. Zatiaľ však protesty nepomohli.

pexels.com

Ak to bude takto pokračovať, ľudia, ktorí sú ochotní si priplatiť, budú mať rýchlejší a voľnejší prístup k rôznym internetovým službám. Nie je ťažké domyslieť si, že by to viedlo k rozdeleniu občanov do dvoch virtuálnych skupín. Jedna z nich bohatá, ktorá by mala voľný prístup k informáciám a druhá chudobná, bez informácií.

Za ochranu práva na internetovú neutralitu sa zasadzujú aj ochrancovia ľudských práv, rôzne organizácie a až 77 percent občanov Ameriky. Všetko záleží od toho, či niekto vníma voľný prístup k internetu ako právo, alebo privilégium. Viete si predstaviť, že by sme si museli priplácať za prístup k jednotlivým internetovým službám a webom aj u nás?

Pozri aj: Japonská firma dala nefajčiarom 6 dní voľna naviac. Chce im tým vynahradiť fajčiarske prestávky spolupracovníkov, ktoré trvajú až 15 minút

iflscience


Komentovať (0)