Kam siahajú ľudské limity? A má vôbec človek nejaké hranice? Z času na čas nás z víru každodennosti vytrhne informácia, pri ktorej má náš mozog čo robiť, aby ju spracoval. Tak to je aj v prípade ruského chirurga, Leonida Rogozova, ktorý sa zoperoval sám.
Už samotná predstava „samooperácie“ je absurdná. Avšak Rogozov priveľmi nemal na výber. To, že sa k takémuto riskantnému činu odhodlal v roku 1961, celému príbehu pridáva na hodnote. Leonid však operáciu neuskutočnil preto, že by neveril kolegom. V skutočnosti nemal na výber. Keby sa na to neodhodlal, s najväčšou pravdepodobnosťou by zomrel.
V roku 1961 bol Rogozov členom 12-člennej posádky sovietskej antarktídskej expedície. A tam sú ľudia ponechaní napospas prírode. Na novolazarevskej základni však ostala v dôsledku krutej zimy a nepriaznivého počasia celá výpravná skupina na dlhé mesiace odrezaná od sveta. V tej najnevhodnejšej dobe začal doktor Rogozov pociťovať bolesť. Diagnostikoval si zápal slepého čreva, pričom vedel, koľká bije. Z tábora sa dostanú najskôr na jar, ktorej by sa v dôsledku zápalu určite nedožil. Mal tú smolu, že v posádke bol jediným lekárom. Neostávalo mu teda nič iné, než si urobiť operáciu sám.
Priebeh neuveriteľnej operácie
„Bolo to takmer nemožné. No nemohol som sa vzdať len tak bez boja,“ tvrdil chirurg, ktorý ukázal, aké je dôležité sa nevzdať. A pritom všetko hralo v jeho neprospech. Aby vôbec dovidel do brušnej dutiny, použil zrkadlo, ktoré ho však miatlo. Všetko videl zrkadlovo a nevedel sa orientovať. Nakoniec sa rozhodol riadiť predovšetkým hmatom. Počas operácie, ktorá trvala približne hodinu a pol, dvakrát omdlel a musel každých päť minút oddychovať, pričom bol stále slabší. Pri práci mu asistovali dvaja členovia posádky. Bol stále slabší a slabší, vedel však, že je to otázka života a smrti, no on našťastie svoj boj vyhral. Po vybratí apendixu si uvedomil, že bol na tom skutočne veľmi zle. Podľa jeho odborných odhadov ho od prasknutia slepého čreva delil už len jeden deň. A vtedy by mu už naozaj nebolo pomoci.
Nie je prvý v dejinách
Tomuto doktorovi patrí naše uznanie, no nebol prvým odvážlivcom, ktorý sa rozhodol vykonať takýto riskantný krok. Prvenstvo patrí americkému chirurgovi Evanovi O’Neill Kane, ktorý si v roku 1921 pod lokálnou anestézou taktiež vyoperoval slepé črevo. Chcel študentom ukázať, že aj lokálna anestéza môže zachrániť ľudské životy. Zaujímavá učebná metóda, však?
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku