Po 78 rokoch chcú exhumovať pozostatky Masaryka. Jeho smrť je záhadou, mohlo ísť aj o vraždu

Úmrtie Jana Masaryka, syna prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, je od roku 1948 nezodpovedanou záhadou. Jeho telo našli na dlažbe, kam dopadlo z okna kúpeľne jeho bytu na druhom poschodí sídla ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. V hre sú tri teórie. 

K exhumácii by malo dôjsť začiatkom septembra

K objasneniu okolností smrti bývalého československého ministra zahraničných vecí Jana Masaryka by mohla prispieť exhumácia jeho ostatkov, ku ktorej by malo dôjsť začiatkom septembra. So zistením prišiel v piatok spravodajský server iRozhlas.cz s odvolaním sa na zdroje blízke vyšetrovaniu Masarykovej smrti, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„V súčasnosti sú realizované ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré zodpovedajú potrebe spojenej s vysporiadaním, teda potvrdením či vyvrátením nových poznatkov, teórií či hypotéz, s ktorými boli orgány činné v trestnom konaní oboznámené a ktoré by mohli viesť k podrobnejšiemu zisteniu a pochopeniu skutkového stavu veci,“ citoval server hovorcu Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe Aleša Cimbalu.

Zomrel za dodnes nevyjasnených okolností

Masaryk je pochovaný v rodinnej hrobke v Lánoch. Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel za nevyjasnených okolností v noci z 9. na 10. marca 1948.

Mŕtve telo našli na dlažbe, kam dopadlo z okna kúpeľne jeho bytu na druhom poschodí sídla ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. O príčinách jeho úmrtia existujú viaceré teórie.

Samovražda, podozrenie zo spáchania vraždy alebo nešťastná náhoda?

Krátko pred jeho smrťou sa vo februári uskutočnil komunistický prevrat a podľa oficiálnej verzie vtedajšieho režimu spáchal samovraždu. Česká polícia v januári tohto roka prípad opäť otvorila a preveruje ho pre podozrenie zo spáchania vraždy. Uviedla vtedy, že nové zistenia v diplomatických a spravodajských dokumentoch chce porovnať s dosiaľ zistenými skutočnosťami.

„K opätovnému otvoreniu prípadu viedlo objavenie nových diplomatických a spravodajských archiválií z USA, Veľkej Británie a Francúzska. Cieľom je porovnať tieto nové informácie s dosiaľ zistenými skutočnosťami a odhaliť tak prípadné nové súvislosti, ktoré by mohli priniesť odpovede na niektoré dlho nezodpovedané otázky,“ vysvetlila v januári vrchná komisárka Iveta Kořínková.

Treťou verziou, ktorá by podľa historikov mohla pripadať do úvahy, je nešťastná náhoda.

Čo odhalil dokument s údajnými poslednými slovami prezidenta Masaryka?

V októbri minulého roka sa témou stal dokument s údajnými poslednými slovami prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Českí archivári ho totiž odhalili a zistili, že v skutočnosti ide o zápis Masarykových slov k vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Edvardovi Benešovi v Lánoch koncom augusta 1934.

Vážne chorý Masaryk abdikoval v decembri 1935, na čele štátu ho nahradil Beneš. Prvý československý prezident zomrel 14. septembra 1937.

Záznam obsahuje tri stránky, na ktorých je anglický text s niekoľkými českými slovami. Masaryk v ňom spomína svoje zdravotné problémy, hovorí o organizácii vlastného pohrebu či o aktuálnom dianí vo vtedajšom Československu. Vyslovil tiež skepsu voči ľuďom, ktorí sú podľa neho nevzdelaní a hlúpi, a nelichotivo sa vyjadroval aj na adresu slovenského politika Andreja Hlinku.

Pozri aj:

V kaši, ktorú môžete mať doma, našli karcinogénny produkt plesní. Nedávajte ju dieťaťu, je toxický