Odborník nám prezradil, ako by sme si mali vyberať kávu tak, aby nám zaručene chutila: Tento druh je čistá smrť

Vybrať si kávu, ktorá vám bude chutiť, môže byť pre bežného konzumenta veľká alchýmia. Ak patríte medzi tých, ktorí v obchode bezradne stoja pred regálom plným kávy a nakoniec siahnu po tej s najkrajším obalom, nie ste sami. No existuje aj lepšia cesta — a o tej sme sa rozprávali s odborníkom na kávu.

S expertom na kávu a autorom blogu o káve, Ladislavom Királym, sme sa rozprávali už o viacerých témach zo sveta tohto celosvetovo obľúbeného nápoja. Prezradil nám napríklad, koľko stojí kvalitná káva, akú najodpornejšiu kávu pil, ale aj to, či je cibetková káva skutočne kvalitná a aký je jeho názor na instantnú kávu. Tentoraz sme sa ho pýtali, ako si vybrať kávu tak, aby nám zaručene chutila a jej kúpou sme neurobili krok vedľa.

Ktorá káva je silná a naopak, ktorá slabá

Bežný konzument kávy delí tento nápoj na silný alebo slabý. Odborník upozorňuje, že tieto výrazy sú síce bežne používané, ale mnohí ich chápu nesprávne. „Silnejšia káva môže znamenať, že je z vyššej gramáže kávy a menšieho množstva vody. Ľudia sa často sťažujú, že majú slabú kávu, no keď si ju robia v automatickom kávovare, ktorý zomelie len 7 gramov na 40 mililitrov, výsledok je jasný. Preto treba pomer dostať do poriadku a hneď bude káva pôsobiť silnejšia,“ vysvetlil pre interez Ladislav Király.

Sila kávy však súvisí aj s kofeínom. Odborník radí, že ak potrebujete poriadny „nakopávač“, siahnite po robuste. Tá má 2- až 3-násobne viac kofeínu ako arabika. „No je len horká a neponúka žiadne zaujímavé chuťové tóny,“ dodal expert na kávu. Najsilnejšia káva je 100 % robusta, no tá je podľa odborníka „poriadny odpal.“ Kto však preferuje skôr slabšiu kávu, mal by zvoliť arabiku, ideálne s vyšším pomerom vody.

Táto káva je „čistá smrť“

Ak máte radi horkú chuť kávy, máte dve možnosti — robustu alebo tmavo praženú arabiku. „Robusta je prirodzene horká a neponúka nič iné. Arabika má potenciál zaujímavejších chutí, ale ak sa prepraží, všetko zanikne a ostane len horkosť,“ vysvetlil expert.  Ak teda túžite po poriadnej horkosti, vyberte si tmavo praženú robustu, ktorá je podľa Királyho „čistá smrť“.

Káva však môže byť aj sladká, ale nie tak ako cukor. Sladkosť v káve vzniká počas praženia vďaka tzv. Maillardovej reakcii. Kľúčové sú však odrody — typica, bourbon, geisha či pacamara sú známe svojimi sladkými tónmi.

Dôležité je aj naturálne spracovanie zŕn a praženie. „Veľmi svetlo pražená káva ešte nie je dostatočne sladká, veľmi tmavo pražená káva zasa už nie je sladká. Medzi týmito extrémami existuje určitý „sweet spot“, takže najsladšia káva by mala byť stredne pražená, ale ako presne, to sa nedá univerzálne definovať. To už musí posúdiť pražiar podľa typu zrna, s ktorým pracuje.“

Káva však má aj kyslastú chuť, ide o prirodzenú ovocnosť, ktorú skutočne dobré kávy ponúkajú. Ak máte radi práve kyslejšiu kávu, siahnite po svetlo pražených zrnách z vysokohorských oblastí, napríklad z Etiópie, Kene, Rwandy alebo Burundi.

Aciditu však ovplyvňuje aj spôsob prípravy — kratšia extrakcia, filtrovaná káva či nižšia teplota vody zvýraznia kyslé tóny. „Faktorov je veľa, aj hrúbka mletia či teplota vody dokážu úplne zmeniť výslednú chuť.“

Znie to zložito, ale odborník na kávu má jednoduchú radu: „Kupujte kávy, o ktorých máte čo najviac informácií. Pozrite sa na obal a hľadajte krajinu pôvodu kávy, odrodu/varietu, spôsob spracovania zŕn. Tie najlepšie kávy uvádzajú aj konkrétnu farmu alebo meno farmára. Pražiareň by potom mala pridať informácie o štýle praženia a rovnako tak aj dátum praženia. Čím viac informácií máme, tým lepšie si dokážeme vybrať tú najvhodnejšiu kávu pre nás.“

Pozri aj:

Odborník na kávu: Instantná káva je to najhoršie, supermarkety sú plné zlej. V tomto prípade…