Objektívom: Uprising nad očakávania, najlepší ročník ubehol ako voda

Keď sa povie slovo reggae, asi každému napadne meno Bob Marley a väčšine Slovákov aj najväčší reggae festival v strednej Európe, Uprising. Ten má za sebou deviaty ročník, ktorý hostil skutočné hviezdy a nielen zo scény karibskej hudby.

Advertisements

V dňoch 26.-27. augusta sa na Zlatých pieskoch konali reggae Vianoce. Očakávania boli veľké, prípravy ukončené a festival sa mohol v piatok popoludní začať. Festival ešte ani jeden rok nesklamal a inak tomu nebolo ani tentokrát. Areál plný rôznych aktivít, ktoré boli tentokrát oproti minulým ročníkom navyše ešte viac obohatené, veľa hudby na málo metrov štvorcových a voda. Jedna zmena však nastala. Stanové mestečko bolo ochudobnené o miesta pri vode, najmä kvôli bezpečnosti. Ani to však nepomohlo a festival zasiahli dve tragédie, voda na Zlatých pieskoch brala životy – na vine však nebola len ona, ale kombinácia alkoholu a zlý odhad svojich síl. Dúfajme, že sa už nič podobné nezopakuje a festival lásky a porozumenia ostane po ďalšie ročníky pre všetkých šťastným.

Prvý deň odštartovali na hlavnom pódiu východniari N3O Akustika – už bez speváka Dominika, ktorý kapelu opustil po minuloročnom Uprisingu. Chalanom to aj napriek tomu hrá skvele a na začiatok si ich prišlo užiť dostatočne veľa ľudí, aj keď vedelo spaľujúce slnko celkom . Medzi koncertmi na hlavnom pódiu boli hodinové rozostupy, a tak si človek mohol v pauze užiť menšie pódia alebo osviežujúcu vodu na Zlatých pieskoch. Areál je navrhnutý tak, aby nikto nemal ďaleko ani na druhú stranu festivalu. Celé to dokážete obehnúť za 10 minút, čo je skutočne skvelá výhoda.

The Congos patria medzi skutočné legendy reggae hudby, čo dokázali aj v Bratislave. Páni v rokoch však svoj vek nedávali na sebe poznať a jeden z vrcholov Uprisingu si užívali stovky fanúšikov roots pod pódiom. Hneď po nich bol v programe naplánovaný koncert mimožánrových Barmanov, na druhom najväčšom Arena stage-i. Obľúbená slovenská formácia využila všetky tromfy, ktoré mohla a pozvala si medzi seba postupne Brančiho Kováča, s ktorým odohrala rovnomennú skladbu a ich spoločný najnovší hit Miletička, po Veckovi sa na pódiu objavil aj Hafner s Dúbravkou a staručkou skladbou Orbit. Barmani to proste vedia na každé publikum.

The Congos

The Congos
foto: Jaro Novák

Medzi najväčšie hviezdy celého programu môžeme určite zaradiť aj Nneku. Silná a temperamentná žena z Nigérie. Jej prejav bol klasicky drzý, mierne arogantný, ale len v tom najlepšom slova zmysle. Napriek všetkému ste z nej cítili pokoru a úctu. Skromným poďakovaním po každej pesničke dávala tomuto koncertu špecifickú iskru a nádych, ktorými sa môže pochváliť naozaj len pár umelcov. Večer pokračoval legendárnymi Looptroop Rockers, britskými The Skints na Arena stage-i či Rida Radarom v Dancehall stage-i.

Predposledný koncert na hlavnom pódiu odohral Kabaka Pyramid, ktorý sa na tomto festivale predstavil už v roku 2013. Tentokrát však v plnej sile aj so svojou kapelou, s ktorou ukázal, že s ním treba v hviezdnom svete reggae hudby určite rátať. Jedna z vychádzajúcich hviezd (popri Chronixxovi či Protoje) ukázal na pódiu svoju charizmu a mnohými piesňami si získal aj srdcia ľudí na Zlatých pieskoch. Nezabudol ani na spoločnú skladbu s Protoje, ktorého v nej ale sám nahradil a celá pieseň bola predstavená tak, ako ju nemožno počuť na žiadnej z nahrávok.

Kabaka Pyramid

Kabaka Pyramid
foto: Jaro Novák

Mladý Kabaka uzavrel reggae večer na hlavnom pódiu a po ňom prišla už iba smršť, ktorá zmietla úplne všetkých. Modestep predviedli najhlasnejší koncert, ktorý som vo svojom živote doteraz počul. Tiché a príjemné popové pasáže zmietali zo stola ťažké beaty drum’n’bassu a dubstepu. Každý tón ste nielen počuli, ale aj cítili. Chvelo sa všetko okolo vás a všetko vo vás. Niekoľkokrát sa v dave rozpútal mosh-pit, v ktorom sa ľudia mohli vyblázniť tak, ako na žiadnom inom koncerte festivalu. Táto smršť ukončila piatkový deň festivalu, po ktorom sa do soboty niekto vyspal, iní zas vôbec.

V sobotu sa areál festivalu otváral o dvanástej hodine na obed, avšak prvý koncert nového dňa odštartovali na hlavnom stage-i slovenskí Moja Reč o jednej. Po nich sme mohli v Arene vidieť Gonsofusa a o tretej na hlavnom pódiu miláčikov festivalu, Medial Banana. Tí boli aj sami prekvapení, koľko ľudí sa o takomto skorom čase prišlo na nich pozrieť a musíme povedať, že mali pred sebou jeden z najlepších davov celého festivalu.

Medial Banana

Medial Banana
foto: Jaro Novák

Program ďalej pokračoval aj na vedľajších stage-och, kde sme mohli vidieť napríklad Hafnera & Beyuza, no všetka pozornosť patrila Dubioze Kolektiv na hlavnom pódiu o 17.hod. Nie nadarmo sa o nich hovorí ako o balkánskom šialenstve. Všetku energiu, ktorú v sebe mali, odovzdali aj bratislavskému publiku, a to sa aj napriek horúčave skvelo a horlivo zabávalo. Jednoznačne jeden z vrcholov festivalu.

Dubioza Kolektiv

Dubioza Kolektiv
foto: Jaro Novák

Hlavný stage si oddýchol iba hodinku a po balkánskej hudbe prišla na rad pravá chuť karibskej exotiky, takzvaného štýlu Zouk, kapela Kassav’. Jedným z ďalších hlavných vrcholov druhého dňa bol hodinu a pol dlhý koncert Tarrusa Rileyho spoločne so speváčkou Alaine a spevákom Deanom Fraserom. Jedna tretina koncertu sa však prekrývala s americkými legendami Sugarhill Gang, ktorí svoj koncert odohrali na Arena stage-i. Pravá hip hop funky nálada bola citeľná úplne všade a pri pohľade na troch pánov v rokoch, ktorí si pobehujú po pódiu a zabávajú sa svoju hudbou, ste mali úsmev na tvári a tanečné kroky v nohách ihneď. V tom čase hral na vedľajšom Dub Club stage-i poľský Radical Guru, ktorý sa spojil s trojicou trubkárov a britským spevákom Echo Ranks-om, z čoho vzniklo zaujímavé hudobné spojenie.

Sugarhill Gang

Sugarhill Gang
foto: Jaro Novák

Po nich sa už však všetka pozornosť upierala na hlavný stage, kde sa už pripravoval rodený Sicílčan žijúci na Jamajke, Puppa Albo, alebo Alborosie. Ten svojou šou proste nemôže sklamať. Dokonalé prepojenie každej piesne, skvelé prevedenie rôznych hudobných štýlov, spoločný duet s vychádzajúcim reggae spevákom Lionom D, zahrané tie najlepšie skladby a prídavok v podobe výbušnej verzie najväčšieho hitu Kingston Town. Taký bol koncert asi najväčšieho headlinera tohtoročného Uprisingu. Na hlavnom pódiu to však nebol posledný koncert. Ten patril Konshensovi, ktorý patrí medzi najžiadanejšie hlasy Jamajky. Festival však pokračoval na menších pódiách do skorých ranných hodín, a kto v sebe našiel ešte zvyšné kúsky energie, mohol ich tam s radosťou odovzdať.

Alborosie

Alborosie
foto: Jaro Novák

Veríme tomu, že festival bude aj naďalej pokračovať v zvyšovaní kvality, a že nasledujúci,  výročný 10. ročník, bude znovu najlepší (a hlavne bez tragédií).

interez.sk (M. Blaško, foto: Jaro Novák)



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)

Advertisements