Objektívom: Legendy, oheň, aj voda na festivale Rock In Vienna

Zdenko Hanout

Advertisements

2. ročník rockovo-metalového festivalu Rock in Vienna isto prilákal aj mnohých minuloročných návštevníkov, no o stovky nových sa postarali hlavne headlineri ako Rammstein, Iggy Pop a Iron Maiden. Tak, ako prvý rok, festival sa konal vo Viedni na Donau Insel, na ostrove medzi ramenami Dunaja. Hneď na začiatok môžem opäť pochváliť organizátorov za skvelý výkon. Samozrejme, festival sa neobišiel bez menších technických problémov, ale ktorý festival prebieha úplne bezchybne, však? Okrem iného sa pritrafili aj meteorologické „problémy“, ale o tom neskôr.

Už pri ceste z Banskej Bystrice do Viedne to nevyzeralo ružovo. Hlavne taký menší dáždik hneď v Bratislave a keďže Viedeň je hneď za rohom, aj sme sa celkom obávali, keďže sme mali ubytovanie v kempe. Už vtedy ale nad nami stáli anjeli strážni a kemp bol relatívne suchý. Takže vo štvrtok večer sa rozložil stan, otvorilo pivko a už sme len čakali na piatok, na státie v rade a potom konečne na začiatok festivalu.

Piatok: Deň prvý

Samozrejme už len pri ceste metrom sa mesto hemžilo ľudmi s tričkami Rammstein, ktorí boli v očakávaní na Soul Stage o 21:20. Novinkou tohto ročníka bol aj nový, tretí stage – Jolly Rocker, ktorý klasicky dopĺňali dve hlavné pódiá: Soul Stage a Mind Stage. Po vystátí si rady do vnútra diania, sa to všetko mohlo začať. Festival otvárala kapelka Black Cage na Jolly Rock Stage. Hlavné dve pódiá otvárali nemeckí Eisbrecher a švédski Pain. Nasledoval Anthrax, ktorých vystriedali dievčatá z japonskej kapely Babymetal. Na festivale účinkovali aj minulý rok, ich celkové vystúpenie silne pripomínalo to minuloročné, akurát mali dievčatá o rok viac (ale veľmi to na nich vidieť nebolo). Vpredu mali samozrejme mnoho svojich skalných fanúšikov. Prišiel čas na Slayer, ktorí zahrali aj svoje staršie hitovky, no medzi prvé skladby zaradili tvorbu zo svojho najnovšieho albumu Repentless a predviedli aj rovnomennú skladbu. Svoje skladby a niektorí aj typické „vlasové efekty“ pri hraní na čelo hneď potom predviedli členovia fínskej formácie Apocalyptica. Priznám sa, že som na nich bola celkom zvedavá, no svojim výkonom ma veľmi nepresvedčili.

Zdenko Hanout
Zdenko Hanout

Ale potom prišlo asi to, na čo ľudia čakali celý večer. Rammstein! Ak sa vám náhodou podarilo dostať trochu dopredu a potom ste zistili, že nič nevidíte, alebo vám bohužiaľ došlo pivo, alebo vám bolo treba na záchod, … hold smola. Aj keď ste stáli na mieste, zrazu ste zistili, že ste o päť metrov vedľa, prípadne, že vás niekto stihol obliať pivom. Ale tak to už k tomu patrí. Zrazu bol na pódiu Till Lindemann a show sa mohla začať. Pre nás nižších boli miestami jedinou záchranou veľkoplošné obrazovky, ktoré však tento rok dosť často vypadávali a mali sme smolu. Zato tie ohne a všetky ostatné pyrotechnické veci bolo vidieť a hlavne aj cítiť dostatočne. Tí, čo stáli úplne vpredu, sa už potom nemuseli určite opaľovať 🙂 Zahrali svoje známe songy ako Du Hast, Links, Reise, Reise, Ich will, Du riechst so gut a iné, ohňová a pyrotechnická show sa očakávane prejavila najmä pri Feuer Frei!. Celý koncert sme sa čudovali, prečo vedľa osvetľovačov tak blbo postavili tú tretiu vysokú konštrukciu, ktorá miestami bránila vo výhľade. Samozrejme, počas Rammsteinu sme na to prišli. Ešte aj z tejto vežičky vychádzali obrovské ohňové signály. Takže o teplo bolo naozaj postarané. Ani Rammstein sa nevyhli technickým problémom, hlavne keď frontmanovi prestal fungovať mikrofón. Avšak to nebol žiadny problém, keďže plný areál to bez problémov zaspieval sám. Keď som si myslela, že ma už nič nemôže prekvapiť, tak vrámci tých všetkých ohňov ako bonus pyrotechnici vystrelili také krútiace sa raketky priamo ponad divákov a rovno na stage. Až na tie technické chybičky, ukončenie piatkového večera ako vyšité, skvelý zážitok. A piatku doprialo aj počasie, lebo miestami to naokolo vyzeralo celkom hrozivo. V susednom Nemecku na Rock am Ring také šťastie nemali, blesk zranil takmer 80 ľudí.

Zdenko Hanout
Zdenko Hanout

Sobota: Deň druhý

Mind Stage v sobotu otvárali Anti-Flag, ktorí tiež tradične predviedli energickú show a neskôr ste ich mohli zlákať na fotku, keďže sa voľne pohybovali medzi návštevníkmi festivalu. Medzi inými si tam zahrali aj Subways či Juliette and the Licks a na malom stage to rozbalili britskí folkáči, ktorí svojou energiou podmanili všetkých okolo stojacich. Pred headlinerom večera ešte dostali priestor Mando Diao, pri ktorých som mala pocit, že čakám len na tú jednu pesničku, ktorú od nich stále hrávali v rádiu. A po rockovej formácii Biffy Clyro, ktorí ma celkom prekvapili a zaujali, nasledoval Iggy Pop a jeho vystúpenie. Medzi prvými odpálil aj svoju hitovku Passenger, ktorú s ním svorne spievali všetci. Musím uznať, že na svoj vek sa po pódiu hýbal a poskakoval veľmi svižne.

Zdenko Hanout
Zdenko Hanout

Nedeľa: Deň tretí

Už pri príchode v poobedňajších hodinách to na oblohe nevyzeralo veľmi ružovo. Hneď po pár metroch nás počasie presvedčilo, že dnes už slnko svietiť nebude. Už sme len mohli dúfať, že sa to obíde aj bez bleskov. Už okolo šiestej sme sa museli schovať pod mostami. 18:25 mal začať Nightwish, no kvôli prudkému lejaku začiatok posunuli. Z hracieho času sa bohužiaľ muselo tiež ukrojiť. Ako sme tak stáli pod tými mostami, zrazu počas lejaku vykuklo ostré slnko. Vtedy jedna skupinka zborovo začala „.. und hier kommt die Sonne“ (a teraz prichádza Slnko, z songu od Rammstein – Sonne) a v tom sa zborovo pridali všetci zmoknutí, čo sa ukrývali. To bol naozaj nezabudnuteľný moment. Následne sa celé davy napriek dažďu vybrali z úkrytu a išli vítať Nightwish, ktorý teda musel zahrať len skrátený playlist, ale ako obvykle, tradične podali skvelý výkon.

23_Nightwish-@-Rock-In-Vienna-2016-©-Zdenko-Hanout
Zdenko Hanout

Po tejto fínskej kapele nasledovali In Extremo, ktorým počasie tiež nedoprialo. Hneď na začiatku sme museli znova vyberať pršiplášte. Už po pár vydarených songoch museli opustiť pódium a kapelu na obrazovkách nahradili upozornenia, aby ľudia nestáli pod stromami, že sa čaká na novinky od meteorológov. Tu prišla obava. Dostane vôbec Iron Maiden šancu si zahrať alebo mu to počasie nedovolí? Po dvadsiatich minútach sa kapela vrátila na pódium s tým, že sa hádam uvidíme na ďalšom koncerte, ale bohužiaľ, teraz to nevyšlo. Publikum sa s nimi patrične rozlúčilo a už sme len tŕpli ďalej a dúfali, že sa počasie umúdri a headliner, na ktorého sa všetci tešili, dostane svoju príležitosť. Tak sa aj stalo. Počasie sa síce veľmi neumúdrilo, ale nikomu to nevadilo a vychutnali si koncert tejto kapely aj napriek tomu, že takmer celý koncert neskutočne lialo. Ľudí to neodradilo a všetci spievali. Bruce Dickinson predvádzal na pódiu perfektný výkon, aj napriek nedávnym vážnym zdravotným problémom. Na pódiu nechýbal ani Eddie a vypočuli sme si nové songy, ale samozrejme aj staré hity ako Fear of the Dark, Iron Maide alebo Number of the Beast.

Zdenko Hanout
Zdenko Hanout

Na záver môžem už len zhodnotiť, že organizátori opäť prilákali mnoho ľudí. Aj napriek spomínaným drobným technickým problémom šlo všetko ako po masle a vyhli sme sa aj bleskom. Takže môžeme len dúfať a byť v očakávaní, aké svetoznáme kapely pribudnú na zoznam na budúci rok a že sa určite bude na čo tešiť. Už teraz sa neviem dočkať.



Share on Facebook0
Zobraziť viac
Komentovať (0)

Advertisements