Dejová línia filmu koncept predstavila cez život dvoch postáv – nešťastného majiteľa neúspešnej predajne s nábytkom po rozvode a jeho psychoterapeutky. Muž je bez peňazí, nemá nikoho blízkeho a v obchode s nábytkom dokonca aj býva. V suteréne jeho obchodu sa nachádza rozvodná skriňa s poistkami, ktoré na prvý pohľad nedávajú žiadny zmysel. A keď sa ich jedného dňa dotkne, v stene si všimne štrbinu.
správy od nás budete mať ako prví.
Zvyšok deja prezrádzať nebudeme. Stačí povedať, že v hlavných úlohách uvidíte Chiwetela Ejiofora a Renate Reinsve.
Príbeh je zámerne nejasný a buduje na snovej, nehostinnej atmosfére. Tá je fantasticky doplnená o úderný vizuál či „nervydrásajúci“ zvuk, a podľa nás je jednou z najväčších síl filmu.
Tvorcovia sa o nadmerné vysvetľovanie nepokúšajú. Film skôr stavia na napätí, ktoré si dokáže udržať takmer nepretržite až do samotného záveru. Pri sledovaní v nás tak vyvolával širokú škálu reakcií. Cítili sme fascináciu, klaustrofóbiu, znepokojenie a dokonca aj fyzickú úzkosť.
Veľmi pozitívne tiež vnímame, že v nás po dopozeraní zanechal množstvo otáznikov, pričom otvoril ešte viac priestoru pre predstavivosť a fantáziu diváka. Oceňujeme aj zámernú nejednoznačnosť postáv. Hoci to niektorým divákom v hodnotení prekážalo, práve vďaka tomu sme mali miestami pocit, akoby film patril nám a cielil priamo na naše vlastné podvedomie.
Akčné úseky mohli tvorcovia vynechať
Najväčšie zaváhanie sme cítili v akčnej sekvencii, kde dochádza k odhaleniu jednej z „entít“ – táto pasáž je podľa nás príliš priamočiara a narúša pocit stiesnenosti.
Rovnako nedozreto pôsobia aj postavy, najmä ak ide o tie vedľajšie, ktoré nie sú skutočne potrebné a z deja by ich bolo možné bez väčšej ujmy vypustiť. Psychologický profil a rozhodnutia hlavnej postavy navyše občas skĺzavajú do miernej karikatúry, čo oslabuje zážitok z filmu. Zamrzel aj úsek pri jedálenskom stole, ktorý až príliš pripomínal finále z filmu Hannibal.
Poslednú výčitku smerujeme k dejovej linke ako takej, najmä pri stvárnení minulosti psychoterapeutky. Práve tu vzniká priestor, ktorý si podľa nás vyžadoval viac vysvetlenia alebo aspoň silnejšie prepojenie s hlavným dejom. Vo filme pôsobí táto línia skôr prvoplánovo a po dopozeraní zostáva dojem, že jej význam aj funkcia v príbehu nie sú úplne jasné.
Aký je finálny verdikt?
Tento výtvor napriek nedostatkom hodnotíme ako kvalitný horor, ktorým sa tvorca síce asi nezaradí do „siene slávy“ vedľa režiséra Stanleyho Kubricka, no vďaka svojmu vizuálu, atmosfére a technickému spracovaniu naplnil mnohé očakávania.
Veríme, že nejde o prepadák, akým bol pre nás Five Nights at Freddy’s. Dokonca si trúfame predpovedať, že vo svete hororu môže tento výtvor získať svoj vlastný kultový status. V nás úzkosť pretrvávala ešte aj po odchode z kina, pri tankovaní na samoobslužnej benzínovej pumpe uprostred noci… A to je možno najpresnejšia odpoveď na otázku, či sa oplatí za ním vyraziť.
Ak ste fanúšikom analógových hororov, konceptu backrooms, a neprekáža vám film, ktorý stavia predovšetkým na atmosfére, rozhodne ho vidieť odporúčame. Skúste naň pozerať ako na vstup do temných zákutí vlastného podvedomia a my vám garantujeme, že po dopozeraní budete mať nepríjemnejšiu dokonca aj cestu z nákupného centra.
Nahlásiť chybu v článku