Ani nové projekty ju však veľmi nepresviedčajú. Verí, že o pár desaťročí budú mať rovnaký status ako dnešné socialistické sídliská. Mesto sa rozširuje rýchlym tempom, na perifériách vyrastajú nové štvrte a ceny bytov sú prekvapivo nízke: 30- až 45-tisíc dolárov (približne 26- až 38-tisíc eur) za garsónku či jednoizbový byt. Rusi dodnes uprednostňujú kúpu pred prenájmom a hypotéky si vedia rozložiť aj na 50 rokov.
Aj v najnovších štvrtiach funguje známy princíp: dostupnosť obchodov a služieb na prízemiach, aby ľudia nemuseli opúšťať sídlisko. Nesty nám ukáže útroby pobočky reťazca Vkusno i točka – ruskej náhrady McDonaldu – a pri objednávke používa „platobnú nálepku“.
„Apple Pay nám nefunguje,“ vysvetľuje.
Spomína aj faktor, ktorý dokáže cenu bytu vystreliť do výšin – blízkosť parku. Ak sa objaví investor, ktorý vybuduje nové zelené verejné priestranstvo, ľudia ho uctievajú takmer ako svätca. Prešpekulované moderné parky však nájdete takmer výhradne v Moskve či Petrohrade, v ostatných mestách je zeleň skromná.
Prestížne štvrte, ktoré pripomínajú Bratislavu
Zaviedla nás aj do prestížnejších štvrtí, ktoré lákajú mladých, no kúpu bytu v nich si väčšina z nich nemôže dovoliť. Vzhľadom pripomínajú nové bratislavské rezidenčné oblasti.
„Mesačný nájom teraz podľa mňa vyjde na približne 45-tisíc rubľov (okolo 500 eur), čo je doslova viac, než tu zarába drvivá väčšina ľudí,“ hovorí. Ukázala aj prvok, ktorý by nás možno šokoval, keby sme neboli zo Slovenska: rodinné domy uprostred prestížnych štvrtí, ktoré tu stoja jednoducho preto, že ich majitelia odmietli predať. Dodáva, že sa rada prechádza týmito časťami a predstavuje si, že v jednom z domov býva aj ona.
Nemá presný prehľad o cenách, ale internet jej prezradil, že bežná cena podobného domu presahuje 2 milióny dolárov (1,7 milióna eur).
Zvláštne, nie?
Na záver nás zavedie aj do centra, typicky historického, s najlepšími podnikmi, barmi a so službami a zároveň s najdrahšími nehnuteľnosťami. O centre hovorí ako o jednom z najlepších, aké pozná, s bohatou ponukou možností, ale stále s nerozvinutou barovou kultúrou – ľudia si napriek ponuke podnikov pitie v meste nechávajú skôr na špeciálne príležitosti.
Situáciu Rusov zhrnula ako stav, v ktorom musíte tvrdo pracovať, aby ste mali na živobytie – a teda, rovnakú ako v mnohých iných krajinách.
„Oproti iným krajinám je všetko lacnejšie, no platy sú tiež nižšie. Ľudia žijú v bežných sivých panelákoch, vychovávajú deti, posielajú ich do najbližšej verejnej školy, pracujú v obchodoch či kanceláriách, alebo si otvoria vlastné salóny… A to je zvláštne, nie?“ pýta sa nakoniec.
„Že všetci žijeme rovnaké životy, len v inom prostredí.“
Nahlásiť chybu v článku