Foto: Nasa.gov

/ 12 / branči
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2017 získali Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za svoj "prínos k detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn".

Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje. Weissovi (Nemecko) pripísala polovicu ceny, o druhú sa podelia Barish (USA) a Thorne (USA).

„Dňa 14. septembra 2015 boli po prvý raz pozorované gravitačné vlny vesmíru. Vlny, ktoré pred sto rokmi predpovedal Albert Einstein, pochádzali z kolízie medzi dvoma čiernymi dierami. Trvalo 1,3 miliardy rokov, kým vlny prišli do detektora LIGO (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory) v USA,“ uvádza Nobelprize.org, oficiálna webová stránka Nobelovej ceny.

LIGO je spoločný projekt s vyše tisíckou vedcov z viac ako dvadsiatich krajín. Keď sa medzinárodnému vedeckému tímu podarilo objaviť gravitačné vlny, niektorí fyzici to prirovnali k objavu Higgsovho bozónu z roku 2012, iní tvrdili, že ide o ešte väčší objav.

Gravitačné vlny, o ktorých sa zmienil Einstein v roku 1916 vo svojej všeobecnej teórii relativity, predstavujú mimoriadne jemné poryvy v časopriestore, štvorrozmernom prostredí kombinujúcom čas s priestorovými veličinami. Ak sa zrazia obrovské, ale kompaktné objekty ako čierne diery alebo neutrónové hviezdy, vyšlú naprieč vesmírom gravitačné poryvy.

K objavu sa vtedy vyjadril aj expert na čierne diery Stephen Hawking, ktorý uviedol, že ide o prelomový okamih v dejinách vedy. „Gravitačné vlny poskytujú úplne nový pohľad na vesmír. Schopnosť ich detekcie má potenciál na zásadný prevrat v astronómii. Tento objav je prvým zistením binárneho systému čiernych dier a prvým pozorovaním ich zlučovania,“ dodal.

Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu sa v pondelok začala séria udeľovania týchto prestížnych ocenení. V stredu oznámia cenu za chémiu, vo štvrtok za literatúru, v piatok za mier a v pondelok za ekonómiu. Tohtoročné ocenenie v každej z kategórií sprevádza finančná prémia vo výške deviatich miliónov švédskych korún (937.376 eur).

Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za „teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty“.

Nobelovu cenu za fyziku 2015 získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu.

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Pozri aj: Žijeme v umelo vytvorenom svete? Analytici americkej banky prišli s tvrdením, ktoré vás zarazí

TASR


Komentovať (0)