Nezomreli okamžite, hlavy žili ďalej aj bez tela. Popravy gilotínou boli vo Francúzsku bežné aj pred desiatkami rokov

Ľudia sú vynaliezaví v mnohých sférach a to sa týka aj oblasti týkajúcej sa smrti. Veľkú časť histórie bolo usmrtenie previnilca častým rozsudkom, najmä keď niekto spáchal hrdelný zločin. Jedným z najdômyselnejších popravných nástrojov bola gilotína. 

Gilotínu nevynašiel Guillotin

Hneď na začiatku článku je dobré napísať, že zariadenie na stínanie hláv nevynašiel lekár a politik Joseph-Ignace Guillotin. Prvé návrhy pochádzajú z 13. storočia a gilotína sa používala vo viacerých častiach Európy.

Už spomínaný Joseph-Ignace Guillotin žil v 18. a 19. storočí a bol odporcom trestu smrti, píše Britannica. Neznášal kruté spôsoby zabíjania, ako napríklad smrť drvením kolesom, obesenie či iné ukrutné spôsoby.

V období, kedy sa počas Veľkej francúzskej revolúcie šírilo medzi verejnosťou heslo „sloboda – rovnosť – bratstvo“, predstúpil Guillotin pred Národné zhromaždenie, aby taktiež loboval za rovnosť. Tá sa však mala týkať smrti. Tento parížsky poslanec a profesor anatómie totiž tvrdil, že je nespravodlivé, aby sa bežní zločinci vo Francúzsku popravovali mučivými metódami, ako už spomínané obesenie, upálenie na hranici či lámanie na kolese, zatiaľ čo aristokratickí kriminálnici mali výsadu byť zabití sťatím hlavy.

Guillotin preto v októbri 1789 požiadal zákonodarcov, aby sa riadili rovnostárskymi zásadami a prijali miernejší systém trestu smrti, podľa ktorého by všetci previnilci boli sťatí bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádzajú. Napokon sa zaslúžil o prijatie zákona, podľa ktorého sa všetky rozsudky smrti museli vykonávať prostredníctvom stroja, ktorý by efektne oddelil telo od hlavy. Guillotin veril, že humánnejšia metóda výkonu trestu nakoniec povedie až k tomu, že rozsudok smrti bude zrušený.

Vytvoril sa výbor, ktorý smrť týmto zariadením preskúmal. Stroj predstavený v parížskej nemocnici Bicetre v roku 1792 najskôr testovali na živých ovciach i na mŕtvolách žien a detí. Rezy na mužských telách však neboli také čisté, čo si vyžiadalo zmenu dizajnu. Francúzsky oficiálny kat poznamenal, že by bolo dobré použiť šikmú čepeľ, aby dokázala takto efektívnejšie stínať hlavy, píše archivovaný článok.

Gilotína mala približne 600 kilogramov, čepeľ vážila od 40 do 60 kilogramov a mala šikmý trojuholníkový tvar. Samozrejmosťou vybavenia bolo aj ťažké závažie, ktoré pri spustení malo zabezpečiť rýchly a presný rez ostria. Od okamihu spustenia mechanizmu po dopad čepele ubehlo asi pol sekundy.