Foto: Unsplash

Už nie je zďaleka opustená a posledné roky sa teší popularite od turistov i vedcov.

70 výskumných staníc a 74-tisíc návštev ročne. Toto sú štatistiky v minulosti opustenej a človekom nedotknutej pevniny.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako píše PhD výskumník Mattew Harris, následky týchto zmien sa môžu dostaviť za dobu kratšiu, než sme mysleli.

Vplyv ľudí je už merateľný

Vplyv čím ďalej väčšieho prílevu turistov a vedcov je už totiž merateľný a hmotný. Aktivita ľudí na kedysi opustenej zemi zanecháva fyzickú stopu s trvalými následkami.

Ako píše výskumník vo svojom papieri, ktorý je licensovaný pre využitie a preberanie, podľa zmluvy o Antarktíde sú povinní všetci prenášať odpad do zvyšku sveta a je nelegálne tam čokoľvek ponechať. Všetok odpad, vrátane toho ľudského, sa odosiela do teplejších zemepisných šírok.

Niektoré typy odpadu sa však z kontinentu dostať nedajú.

Foto: Unsplash.com

Každá činnosť na kontinente – či už ide o poháňané vŕtačky na vedecké ťaženie ľadu alebo dopravné prostriedky – spaľujú palivo. To vzápätí uvoľnuje mikroskopické častice tzv. „čierneho uhlíka“, alebo nevedecky – dymu a sadzí.

Inde vo svete sa čierny uhlík uvoľňuje v obrovských množstvách pri lesných požiaroch či ľudskej činnosti a cestuje na veľké vzdialenosti. Keď si len spomenieme na austrálske požiare z roku 2020, tak tie obleteli celý svet.

Antarktídy sa ale tieto vplyvy netýkali. Tá je od zvyšku sveta izolovaná čímsi ako bariérou cirkumpolárnych vetrov. Väčšina zdrojov čierneho uhlíka je preto lokálna.

Schopnosť albedo a 83 metrických ton roztopeného snehu na osobu

Výskum v časopise Nature Communications kvantifikoval úrovne čierneho uhlíka v Antarktíde, a zistil, že je ho najviac v oblastiach s hustou premávkou. Tieto koncentrácie vzápätí prešli filtrom a na rozoznanie medzi prachom a čiernym uhlíkom sa použil tzv. „angstromov exponent“.

Foto: Australian Antarctiv Division/ESA

Všetky vzorky z prostredia blízkeho k ľuďom vykazovali ľudské emisie a vysokú koncentráciu čierneho uhlíka. A prečo je toto zistenie tak alarmujúce?

Problém je hlavne s tým, ako čierny uhlík ovplyvňuje „albedo schopnosť“ – schopnosť snehu absorbovať svetlo. Pokiaľ je obsahu čierneho uhlíka viac, sneh sa topí rýchlejšie.

Najväčší konflikt je v tom, že v tomto prípade sú na vine vedci oveľa viac, než turisti. Výsledky sú skutočne na vytriezvenie – na Antarktickom poloostrove môže obsah čierneho uhlíka spôsobiť topenie snehu na povrchu až 23 mm ročne. Pri špecifickom skúmaní sa prišlo na to, že každý jeden človek, ktorý vstúpil na Antarktídu medzi rokom 2016 a 2020 je zodpovedný za roztopenie zhruba 83 metrických ton snehu (najmä v dôsledku emisií z výletných lodí).

Takže áno, Antarktída je nádherná, magická, lákavá a neskutočná. Pokiaľ ale nechcete mať na krku zodpovednosť za roztopenie 83 metrických ton snehu, choďte na dovolenku radšej inde.

0
Uložiť článok
Komentovať