Nórske súostrovie Špicbergy, vzdialené len niečo vyše tisíc kilometrov od severného pólu, je známe svojou drsnou arktickou prírodou, polárnymi nocami a dňami – a tiež povinnosťou nosiť zbraň, ak sa vyberiete do tejto krutej divočiny. Zákutia jedného z najsevernejších obývaných miest na zemi preskúmal cestovateľ John Gimlette.
Na Špicbergoch dnes žije približne 2 600 ľudí, ktorí sú prispôsobení životu v krutých podmienkach tundry. Gimlette sa vydal na snoubordovú expedíciu a pre portál MailOnline opísal, ako vyzerá cestovanie v tomto odľahlom kúte sveta.
Luxus v divočine a pochmúrne banské mesto Moskvy
Dobrodružstvo sa začalo v Longyearbyene – ide o jedno z najsevernejšie položených miest na planéte. „Za Longyearbyenom sme už nestretli nikoho,“ začína cestovateľ. Opisuje zasneženú krajinu pod kobaltovomodrou oblohou ako šialenú, no nádhernú scenériu.
Ich prvou zastávkou je Nordenskiöld Lodge – útulná arktická chata s koženými kreslami, panoramatickými oknami a saunou. O pohodlie výletníkov sa stará bývalý lovec Trond a jeho partnerka Ragna, ktorá hosťom navarí sobí guláš.
V tundre sa však luxus mieša s realitou: „Na záchod sa chodí von, so strážcom a strelnou zbraňou, kvôli ľadovým medveďom.“
Osem kilometrov ďalej leží Pyramiden – ruské banské mesto, kde má Moskva právo ťažiť uhlie. Dnes tam pôsobí asi 20 robotníkov a nad všetkým dohliada socha Lenina. Toto mesto sa preto skloňuje s prezývkou „mesto duchov“. Cestovateľ opisuje chátrajúce bloky a hrdzavé žeriavy ako pohľad, ktorý je pochmúrny. Do mesta vkročiť nesmú, ale vidia naň pri ceste okolo.
Záver expedície patrí výstupu na ľadovec Nordenskiöld. „Z diaľky pripomína rozbité mrakodrapy, zblízka hradbu z tyrkysového mramoru,“ píše Gimlette.
Po návrate ich čaká whisky chladená pravekým ľadom a jazda na záprahu huskyov – tzv. mushing. „Ravioli, Stinky a Twix boli silné a prítulné, ochotné vám vyhovieť. V porovnaní so skútrami to bola pomalá jazda.“
Aj keď výlet znie idylicky, Gimlette pripomína, že Špicbergy sú divočina, ktorá je mimoriadne nebezpečná a pobyt neprežije každý. Napovedá o tom fakt, že v múzeu v Longyearbyene sa nachádza sekcia venovaná katastrofám. Medzi exponátmi je aj puška lovca Georga Nilsena, ktorého kostra bola nájdená 40 rokov po zmiznutí – a bol rozdrvený ľadovými medveďmi, pretože sa mu zasekla zbraň.
Nahlásiť chybu v článku