Foto: Profimedia / Natália Zajacová

Psychologička upozorňuje, že deti nie sú nevďačné, ale prevažne sa jedná o frustráciu, s ktorou si ešte nevedia bez pomoci poradiť.

Vianoce nie vždy prebiehajú podľa predstáv. Či už sú to plány rodičov alebo očakávania detí, nie je nič neobvyklé, že niečo jednoducho nevyjde. Ale to je úplne v poriadku. Dokonalosť sa preceňuje a dôležité je, že je rodina na sviatky spolu. Každý problém sa totiž dá zvládnuť, ak viete, ako na to. 

Detská psychologička Mgr. Natália Zajacová z detskapsychologicka.eu, ktorú nájdete aj na Instagrame, nám poskytla rozhovor k téme nepodarených Vianoc z pohľadu detí a poradila, ako zvládnuť prípadné porovnávanie či nenaplnené očakávania.

Ako zvládnuť detské emócie, keď Vianoce neprebiehajú podľa predstáv dieťaťa?

Pre deti sú Vianoce emočne veľmi silné obdobie. Ich predstavy sú často magické a vývinovo ešte nepočítajú s realitou tzv. obmedzení, alebo nenaplnených očakávaní. Tým myslím, keď sa realita nezhodne s očakávaním. Dospelí to často vnímajú spôsobom, že dieťa je nevďačné, ale prevažne ide o frustráciu, s ktorou si ešte nevie dieťa poradiť.

Keď sa však nato pozrieme z pohľadu vývinovej psychológie, tak je to úplne prirodzené. Schopnosť regulovať emócie sa vyvíja postupne a malé deti si ju „požičiavajú“ od rodiča – nazývame to koregulácia. To znamená, že rodič svojím pokojom a porozumením dočasne reguluje emócie dieťaťa, kým si dieťa postupne neosvojí vlastnú sebareguláciu. Napríklad pomáha, keď rodič emóciu najprv pomenuje a unesie: „Vidím, že si sklamaný. Čakal si, že dostaneš, čo si si želal.“

Tým dieťa učíme, že emócie sú zvládnuteľné a že vo vzťahu na ne nie je samo. Nejde o to emóciu rýchlo „opraviť“, ale byť pri nej. Práve v takýchto momentoch sa buduje vnútorná odolnosť dieťaťa.

Ako reagovať, keď dieťa porovnáva svoje darčeky s inými deťmi?

Porovnávanie je vývinovo prirodzenou súčasťou detí. Deti si prostredníctvom porovnávania overujú svoju hodnotu a miesto vo vzťahoch. Keď dieťa povie: „On má viac darčekov ako ja,“ často tým nehovorí priamo o množstve darčekov, ale o potrebe byť videné.

Namiesto vysvetľovania či bagatelizovania je užitočné reagovať na emočné posolstvo: „Zdá sa mi, že ťa to trošku mrzí.” Dieťa v tej chvíli nepotrebuje porovnanie vyvrátiť, ale zažiť istotu vzťahu. Práve bezpečná vzťahová väzba je to, čo dlhodobo chráni dieťa pred pocitmi menejcennosti.

Foto: Pexels

Ako reagovať, keď dieťa otvorene povie, že sa mu darček nepáči?

Pre dospelých je to často zraňujúce, ale z pohľadu dieťaťa ide o autentickú emočnú reakciu, nie o úmysel ublížiť. Deti ešte len dozrievajú v schopnosti spájať úprimnosť so sociálnou ohľaduplnosťou. Ak reagujeme trestom alebo hanbou, dieťa sa naučí, že niektoré emócie sú „zakázané“ alebo “negatívne”. Oveľa užitočnejšie je oddeliť emóciu od správania: Ajaj, niekto je tu sklamaný.”  Zároveň sa môžeme porozprávať s dieťaťom o tom, ako to povedať citlivejšie. Takto podporíme emocionálnu zrelosť, a nielen poslušnosť zo strachu.

Ak vám tento článok niečo dal, odmeňte ho. Nie lajkom, ale podporou. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:

  • 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
  • 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
  • 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Uložiť článok

Najnovšie články