Rosa Parksová v autobuse. Vzadu sedí novinár, ktorý o incidente infomova. Foto: Profimedia

Za svoju neposlušnosť v autobuse dostala pokutu 14 dolárov.

Je 1. december 1955, niečo po šiestej hodine večer. Mnoho ľudí sa vracia domov z práce, medzi nimi aj Rosa Parksová, ktorá pracovala v obchode. Nastúpila do autobusu a poslušne si sadla na miesto, ktoré bolo vyhradené pre „farebných“. Na nasledujúcej zastávke však nastúpili belosi, ktorí si nemali už kam sadnúť. Šofér teda podľa pravidiel vyzval štyroch cestujúcich, aby uvoľnili miesta belochom. Traja to poslušne urobili, v Rose sa však niečo zlomilo a ostala sedieť na svojom mieste. Vtedy ešte netušila, akú veľkú lavínu strhne toto jej „gesto neposlušnosti“. 

Segregovaná Amerika

Rosa Louise McCauleyová sa narodila v americkom štáte Alabama. Aj keď mala írskych, indiánskych a tiež černošských predkov, bola kvôli pravidlu jednej kvapky krvi označovaná za Afroameričanku. Ako 19-ročná sa vydala za holiča Raymonda Parksa. Žili úplne bežný život v segregovanej Amerike a hlavne Alabame, ktorá bola v tomto štáte, ale aj ďalších štátoch USA na juhu úplne bežná.

Segregácia bol úplne bežný pojem a týkala sa kín, reštaurácií, škôl a tiež verejnej dopravy. Nebolo udržateľné, aby boli používané dva typy autobusov pre belochov a pre „ostatných“, keďže by to bolo neefektívne a nákladné.

Autobus z incidentu v múzeu. Foto: English:Rmhermen at en.wikipediaItaliano: L’autore del caricamento è stato Rmhermen su en.wikipedia, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

V meste Montgomery, kde žila aj Rosa, tak platilo, že v prednej časti autobusu sedeli belosi, černosi vzadu. Stredná časť bola miestom, kde si mohli sadnúť aj černosi v prípade, ak tam nesedel beloch. Ak si tam chcel sadnúť čo i len jeden beloch, musel sa uvoľniť celý rad.

Pomerne jasné pravidlo však v decembri 1955 spôsobilo zásadný obrat v segregácii černochov nielen v meste Montgomery či v štáte Alabama, ale aj v celej USA.

S vodičom autobusu sa už stretla

Rosa Parksová vystriedala viacero zamestnaní. Bola služobníčka v domácnosti, no pracovala aj v nemocnici ako asistentka. Aj vďaka manželovmu naliehaniu ukončila strednú školu, čo bolo skutočne unikátne. V tej dobe ju malo dokončenú iba 7 % Afroameričanov.

Začala sa zaujímať o občianske práva a dobre si uvedomovala, že černosi v krajine ovládanej belochmi ťahajú za kratší koniec. Nechcela však bojovať silou, ale rozumom. Zúčastňovala sa rôznych kampaní za spravodlivosť, chodila tiež na mítingy komunistov, aj keď nebola členom strany.

Rosa Parksová, v pozadí Martin Luther King. Foto: Profimedia

V roku 1943 zažil Rosa prvý incident v autobuse. Po celodennej práci čakala v daždi na autobus. Keď prišiel, nastúpila do autobusu prednými dverami a zaplatila za jazdu. Vodič, istý James Blake jej ale povedal, že musí dodržiavať pravidlá a má vyjsť von z autobusu a opäť nastúpiť zadnými dverami, keďže tak mali nastupovať černosi. Vtedy sa Parksová nechala zlomiť a vystúpila, s cieľom nastúpiť „černošskými“ dverami. Akonáhle však vystúpila z autobusu, Blake odišiel. Ako píše The Guardian, Rosa sa zaprisahala, že s týmto autobusárom už nikdy nepôjde.

Odmietla si presadnúť

Bol 1. december 1955 a Rosa po šiestej večer čakala na autobus, aby ju odviezol domov. Keď prišiel, sadla si do časti vyhradenej pre „farebných“, avšak blízko miest vyhradených pre belochov. Najprv si neuvedomila, že autobus šoféruje ten istý James Blake, ktorý ju pred rokmi nechal na zastávke čakať v daždi na ďalší autobus.

Keď prišiel autobus na tretiu zastávku, nastúpilo viacero belochov. Blake si všimol, že dvaja alebo traja belosi stoja, a tak prišiel k miestam, kde sedela aj Rosa a povedal, že celý rad sa má postaviť a uvoľniť miesta belochom. Traja černosi sa postavili, Rosa sa však presunula k oknu a odmietla odísť.

Rosa Parksová v autobuse. Vzadu sedí novinár, ktorý o incidente informoval. Foto: Profimedia

Blake jej povedal: „Prečo nevstávaš?“ Parková mu odvetila: „Nemyslím si, že by som mala vstať.“ Blake jej povedal, že zavolá políciu, ona mu povedal, že to môže urobiť, ale ona ostane sedieť.

Neskôr povedala, že vtedy myslela na Emmetta Tilla, 14-ročného černošského chlapca, ktorého zlynčoval dav belochov iba pár dní predtým.

Keď prišiel policajt, Parksovú zatkol a bola obvinená z porušenia segregačného zákona mesta Montgomery. Iba vďaka svojim priateľom z organizácie pre rovnoprávnosť sa nedostala do väzenia a skončila iba s pokutou 14 dolárov (cca 110 eur v súčasnosti).

Rosa Parksová. Foto: Profimedia

Bojkot autobusov

Technicky Parksová sedela v správnej časti a iba zásah autobusára Blakea spôsobil túto situáciu. Správa o tom, čo sa stalo Parksovej, sa začala šíriť akademickými kruhmi a viacerými spolkami a organizáciami. Ženský spolok bol prvý, ktorý vyhlásil bojkot autobusov v meste Montgomery. Následne sa v černošských kostoloch začalo vyzývať na bojkotovanie dopravy a pomohli tomu aj novinári.

Černošskí taxikári urobili „záskok“ autobusárov a vozili bojkotujúcich ľudí iba za pár centov.

Odoberanie odtlačkov prstov. Foto: Public Domain

Zmena zákonov

Pol roka po tomto incidente sa akoby spoločnosť začala meniť, a to aj vo vysokých kruhoch. Federálny súd 4. júna 1956 rozhodol, že rasová segregácia nie je konformná s ústavou USA. 13. novembra najvyšší súd vyhlásil dokonca segregáciu v autobusoch v meste Montgomery za ilegálnu.

Protesty proti segregácii podporoval aj jeden baptistický pastor, vtedy ešte neznámy Martin Luther King.

Bývalý prezident USA Barack Obama sedí na mieste, kde sedela aj Rosa Parksová. Foto: Pete Souza, Public domain, via Wikimedia Commons

Rosa po protestoch stratila zamestnanie a jej muž sa nervovo zrútil. Rodina sa radšej odsťahovala, aj tam však bola Parksová stále aktívnou v hnutiach za občianske práva.

Rosa Parksová, žena, ktorá nevinným gestom dokázala zmeniť USA, sa dožila úctyhodného veku 92 rokov. Zomrela prirodzenou smrťou v roku 2005 a bola pochovaná so všetkými poctami. Jej rakva bola zahalená vlajkou a rozlúčiť sa s ňou prišli tisícky ľudí. Z úcty k jej osobe bola následne kaplnka, v ktorej sa konal obrad, premenovaná na Kaplnku slobody Rosy L. Parksovej.

1
Uložiť článok
Komentovať