Herečka a speváčka, ktorá sa navždy zapísala do dejín kinematografie, kráčala už od detstva cestou plnou obdivu, ale aj ťažkých vnútorných zápasov. Za žiarivým úsmevom a nezabudnuteľným hlasom sa skrýval príbeh dievčaťa, ktoré muselo príliš skoro dospieť a ktoré celý život zápasilo o uznanie aj pokoj.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako píše portál Biography, Judy Garland, rodným menom Frances Ethel Gumm, sa narodila 10. júna 1922 v meste Grand Rapids v americkej Minnesote. Od útleho veku ju obklopovali rodinné napätie, prísna výchova a neskôr aj tvrdý svet filmového priemyslu, ktorý od nej vyžadoval dokonalosť bez ohľadu na cenu.

Nečakaný príchod na svet
Ešte pred narodením budúcej hviezdy zvažovali jej rodičia ukončenie tehotenstva. Otec Frank Gumm dokonca kontaktoval priateľa Marcusa Rabwina, študenta medicíny na Minnesotskej univerzite, aby sa poradil o možnostiach potratu. Vtedajšie zákony však takýto zásah zakazovali a Rabwin upozornil, že by to mohlo ohroziť zdravie matky.

Odporučil im dieťa donosiť – rozhodnutie, ktoré zmenilo dejiny filmu. Keď mala Judy dva a pol roka, prvýkrát vystúpila na javisku vo svojom rodnom meste. Publikum ju prijalo s nadšením a už vtedy cítila, že práve tam patrí. V roku 1963 priznala: „Jediný čas, keď som sa ako dieťa cítila chcená, bol, keď som bola na javisku a vystupovala.“
Detstvo poznačené rodinnými problémami
Zapojila som sa do 10-dňovej výzvy proti úzkosti. Testovala som triky, dva z nich budem robiť každý deň
Nechal zmiznúť Sochu slobody, zamotaný v reťaziach sa takmer utopil. David Copperfield je mág s miliardovým majetkom
Navštívili sme ukážkové socialistické mesto: Je 2 hodiny od našej hranice, pod zemou ukrýva jadrové bunkre
Kult štíhlosti je späť. Psychologička Slotová Lecká reaguje na nebezpečný mýtus, ktorý zaplavil sociálne siete
Z vrcholu luxusu sa stal hotel duchov. Kedysi tam smotánka pila šampanské, neskôr tam ľudia chodili zomrieť
Už pri kontrole boli podozriví, nôž ochranku nezaujímal. Náraz do Pentagónu z 11. septembra zachytila aj kamera
Premohli teroristov, no život si nezachránili. Pasažieri letu 93 z 11. septembra sa pri náraze vyparili
„Deje sa niečo príšerné, myslím, že to neprežijem“. Z posledných slov obetí 11. septembra mrazí ešte aj dnes












Nahlásiť chybu v článku