Foto: Flickr/ Israeltourism

Archeológovia zrejme potvrdili, že pasáž z Biblie má historický základ.

Debaty o tom, či sú príbehy opísané v Biblii pravdivé alebo nie, sú snáď nekončiace. Veriaci oponujú, že ide o pravdivé zápisy, no vyžadujú správnu interpretáciu, iní tvrdia, že ide len o nezmysly spísané Vatikánom a pápežmi, ktorí chceli mať moc nad ľudom. Niet sa čomu čudovať, najmä v stredoveku mala cirkev obrovský vplyv na život ľudí, ale aj panovníkov a nimi vydávané dekréty či zákony. Zdá sa však, že historici môžu potvrdiť aspoň jednu udalosť, ktorá je v svätej knihe napísaná. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Archeológovia, ktorí vykopávajú dávne Dávidovo mesto, teda najstaršiu štvrť Jeruzalema, tvrdia, že našli dôkaz, o ktorom sa podrobne píše v Starom zákone. V Jeruzalemskom národnom parku totiž objavili množstvo spálených artefaktov, ktoré sú podľa výskumníkov staré asi 2600 rokov. Tým potvrdzujú fakty z Biblie, v ktorej sa píše o vypálení Jeruzalema Babylončanmi. Predpokladá sa, že Jeruzalem bol vypálený okolo roku 587 p.n.l.

City of David

Archeológovia z úradu izraelských starožitností objavili ďalšie artefakty pod vrstvami skál vo východnej časti Dávidovho mesta. Sú to dôkazy o tragickej udalosti, ktorá Jeruzalem postihla a o ktorých píše Kniha proroka Jeremiáša. Medzi objavmi je obhorená keramika, drevené nádoby, semená hrozna a kosti pokryté vrstvami popola. Na rukoväti mnohých nádob našli pečať ružice, vďaka ktorým určili vek artefaktov na približne 2600 rokov.

City of David

Tieto pečate sú charakteristické práve pre obdobie Prvého chrámu. Využívali sa v administratíve, ktorá sa ku koncu Judského kráľovstva vyvíjala,“ hovorí Joe Uziel, ktorý vykopávanie viedol. Zmienky o vypálení mesta korešpondujú s tým čo sa píše v Biblii: „Na siedmy deň piateho mesiaca, ktorý bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, kráľa Babylonského, prišiel do Jeruzalema Nebuzaradán, služobník babylonského kráľa, ktorý spálil Dom Pána, kráľov dom a všetky domy Jeruzalema.

City of David

Vykopávky potvrdzujú, že veľká časť mesta bola veľmi rýchlo zničená silným ohňom. Zároveň sa však ukázalo, že niektoré časti mesta boli opustené, a teda oheň nebol rozšírený natoľko, ako sa píše v Biblii. Napriek tomu to však dokazuje, že vypálenie Jeruzalema nebolo len biblickou udalosťou, ale aj historickou.

Pozri aj: Najnovšia expedícia chce preskúmať „nový a stratený“ kontinent. Stane sa Zealandia plnohodnotným kontinentom?

iflscience.com
Uložiť článok

Najnovšie články