Slovenským archeológom sa v týchto dňoch podaril unikátny objav. V Mošovciach v okrese Turčianske Teplice našli poklad strieborných keltských mincí, ktoré pochádzajú z prvých desaťročí 1. storočia nášho letopočtu.
Podľa Karola Pietu z Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre spočíva unikátnosť nálezu nielen v jeho cene, ale predovšetkým v tom, že pri objave pokladu boli odborníci. „Pretože archeológ nehľadá iba ten samotný poklad, tie drahé mince, ale predovšetkým hľadá súvislosti, aby ich mohol pri detailnej práci v teréne využiť a ten nález vlastne vysvetliť. My sme v tomto prípade mali možnosť do detailu sledovať všetky súvislosti, teda ako bol poklad uložený do zeme, prečo tam bol uložený a podobne,“ vysvetlil Pieta.
Poklad z Mošoviec pozostáva zo 40 kusov strieborných keltských mincí, ktoré donedávna ukrýval les. Archeológom sa ho podarilo objaviť po holorube v miestach, ktoré už dlhšiu dobu systematicky skúmali. „Mince boli prekvapivo rozptýlené na veľmi strmom svahu. Čiže oni boli vlastne ‚stečené‘ dole. Zrejme boli zabalené v nejakom uzlíku z organického materiálu a postupne sa eróziou rozptýli dolu svahom a celý tento autentický proces sa podarilo zdokumentovať a tento nález zabezpečiť,“ uviedol Pieta.
Podľa jeho slov ľudia v minulosti vkladali do zeme vzácne predmety väčšinou ako obetu alebo ich ukrývali, ak im hrozilo nebezpečenstvo. „Aj vďaka tomu, že sa nám podarilo zachytiť nálezové súvislosti, vieme odhadnúť, že tento poklad niekto do zeme ukryl v čase núdze a vrcholného nebezpečenstva. Z iných lokalít vieme, že v prvých desaťročiach po Kristovi došlo k plošnému zničeniu celej keltskej civilizácie na severnom a strednom Slovensku. Ide o následky bojov, ktoré na tomto území prebiehali a pri ktorých ľudia tieto mince ukryli,“ objasňuje Pieta.
V súčasnosti je cena pokladu pre vedcov prakticky nevyčísliteľná. Akú mal hodnotu pre samotných Keltov, je však ťažké odhadnúť. „Ide o najstaršie razené mince na našom území. Vieme, že v tom období už Kelti mali prepracovaný mincový systém s nominálmi tak, ako my dnes máme desaťeurovku či päťeurovku, aj oni už mali platidlá so stanovenými hodnotami. Nájdené mince sú takzvané tetradrachmy, to znamená, že majú štvornásobnú hodnotu menších nominálov. Takže takáto minca mala v sebe štyri drachmy a poklad teda obsahuje tie najcennejšie, tie najdrahšie mince, aké boli v tej dobe razené, a boli z toho najkvalitnejšieho striebra,“ povedal Pieta.
Podľa jeho slov je pravdepodobné, že boli vyrazené zo striebra z karpatských ložísk na Slovensku. „Ekonomická moc Keltov na našom území sa zakladala na ich veľmi šikovnom využívaní prírodných zdrojov, na ťažbe zlata, striebra a hlavne železa. Oblasť Turca patrila ku kľúčovým hospodárskym aj kultúrnym oblastiam v rámci keltského osídlenia Slovenska,“ dodal Pieta.
Nahlásiť chybu v článku