Od roku 2027 by za svoje znečistenie z vykurovania a cestnej dopravy mali platiť aj domácnosti. Ide o kontroverznú daň z uhlíka, ktorá už od začiatku vyvolávala vlnu otázok a nespokojnosti, nakoľko panujú obavy o jej vplyve na sociálnu oblasť života mnohých ľudí. Ako informuje portál Euractiv, táto daň môže byť dokonca ešte vyššia.
Dôvodom má byť pomalé vyraďovanie fosílnych palív v sektore bývania a dopravy, čo zvyšuje dopyt po emisných kvótach, ako aj ich cenu. Takzvané emisné povolenky budú vplývať na cenu palív, ale aj energií, čo v konečnom dôsledku pocítia najmä spotrebitelia. „Keď bol systém v roku 2023 schválený, zákonodarcovia EÚ sľúbili, že ceny uhlíka zostanú pod 45 eur za tonu, čo znamená prirážku približne 10 centov za liter nafty alebo benzínu,“ vysvetľuje ďalej Euractiv.
V tej dobe sa ale počítalo s tým, že implementácia návrhov na zníženie celkových emisií európskych krajín o 55 % do roku 2030 prebehne rýchlejšie. Europoslanci sú teda dnes pesimistickejší a podľa predbežných správ by mohla cena emisií za tonu vyskočiť až na 200 eur, pričom pri pôvodnom schvaľovaní legislatívy sa hovorilo o zastropovanej cene 45 eur za tonu. Súčasný scenár by spôsobil aj zvýšenie v oblasti benzínu a nafty, ktorá by mohla poskočiť až o 40 centov za liter.
Akousi záchranou by napokon mohol byť balík z Európskej únie, ktorá má takmer 90-miliardový sociálny klimatický fond určený na zmiernenie sociálnych vplyvov nových „zelených“ nariadení. Z neho by mohli pomoc čerpať domácnosti, no hlavné bremeno ponesú jednotlivé vlády. Práve na nich bude stáť efektivita využitia týchto prostriedkov a urobiť tak budú môcť od roku 2026, teda rok pred zavedením spomínanej dane z uhlíka.
Nahlásiť chybu v článku