V rôznych mestách po celom svete sa nachádzajú laboratóriá podobné tomu v čínskom Wu-chane. Neďaleko Nemecka sa však nachádza celý ostrov, ktorému je lepšie oblúkom sa vyhnúť. Nachádzajú sa tu totiž tie najsmrtiacejšie patogény na svete.
Nachádza sa tu vírus moru, eboly či besnoty
Morový ostrov je síce maličký, no nachádza sa na ňom množstvo tých najväčších nepriateľov, s akými kedy ľudstvo bojovalo, vrátane vírusu eboly, chrípky, moru či besnoty. Oficiálne nesie ostrov názov Riems a je domovom pre Inštitút Friedricha Loefflera, informuje portál IFL Science. Je to jedno z 59 zariadení po celom svete, ktoré má povolenie experimentovať s tými najnebezpečnejšími patogénmi.
Tento inštitút je výnimočný tým, že má povolené vykonávať veľké štúdie na zvieratách. Experimentuje sa tu totiž aj so zoonotickými ochoreniami, ktoré sa môžu prenášať z jedného živočíšneho druhu na iný. Vedci skúmajú, ako sa vírus v tele zvieraťa šíri a rozmnožuje a snažia sa prísť na to, ako nákaze predísť. Na svete sú už len dve zariadenia, ktoré môžu takéto experimenty vykonávať, a to v Kanade a v Austrálii.

Samozrejme, za každých okolností sa v nich musí dbať o maximálnu bezpečnosť. Ostrov je verejnosti neprístupný a zamestnanci sa sem dostanú len po moste. Niektoré časti ostrova sú bezpečnejšie a nachádzajú sa tu napríklad príbytky pre vedcov. Niektoré časti ostrova sú však prísne kontrolované. Pri príchode a odchode z niektorých budov sa musia vedci prezliecť a absolvovať dezinfekčnú sprchu.
Bezpečnosť je na prvom mieste
Akonáhle vstúpia do budov s najvyšším stupňom ostrahy, musia si obliecť celotelový ochranný oblek so špeciálnym filtrom. Budova je pred vonkajším svetom kompletne uzavretá a udržiava sa v nej podtlak, aby vzduch prúdil len dovnútra a nie von. Voda a vzduch, ktoré musia vyjsť z budovy, prechádzajú prísnym procesom sterilizácie a filtrácie.

Okrem toho, že je to jedno z mála zariadení svojho druhu, patrí ústav na výskum vírusov aj medzi tie najstaršie na svete. Založený bol Friedrichom Loefflerom v roku 1910 a zameriaval sa na výskum ochorení úst a nôh u ľudí. Skúmali sa tu však aj vírusy, ktoré napádali dobytok. Odvtedy ústav oblasť svojho výskumu rozšíril. V súčasnosti sa tu experimentuje s vírusmi ako je mor, africký mor ošípaných, ebola, nipah, Q horúčka, ale aj koronavírus.
Inštitút sa zameriava aj na menej známe vírusy, ktoré napádajú napríklad mäkkýše či včely. Práca v takomto laboratóriu je síce nesmierne riskantná, no dôležitá. Je dôležité porozumieť faktorom, ktoré umožňujú prenos vírusu zo zvieraťa na človeka. Znižuje sa tak riziko, že dôjde k ďalšej nebezpečnej pandémii.
Ste tu za hodinu, najete sa od 5 eur: O tomto európskom klenote ste možno nikdy nepočuli, musíte ho vidieť
Detské nosové vakcíny proti chrípke boli fuč za pár hodín. Vieme, kedy príde posledná dávka, niektorí rodičia sú zúfalí
Budú v sobotu na Sviatok Všetkých svätých otvorené obchody? Pozrite sa, ako to bude po novom, reťazce hlásia zmeny
Radik bol postrach Ruska: Škrtil 90-ročné ženy, tvrdil, že ich to nebolí a len sa chcel najesť. Náhodou ho zachytilo video
Boli sme sa v Bratislave zaočkovať proti covidu bez registrácie: Rad nemal konca, ľudia vtipkovali o kukurici. Na toto sa pripravte
Urológ Ján Švihra: Vo vybraných prípadoch má obriezka stále veľký zmysel. Takto by mala vyzerať správna hygiena „tam dolu“
Brat za Brata zbiera údaje možno aj o vás. Redaktorka bola 21 dní v top exotickej destinácii, výdavky ju prekvapili
Objavili sme klenot, nikdy ste o ňom nepočuli: Prešli sme sa po najstaršom drevenom moste v Európe a navštívili unikát
Jednu chcel označiť horiacou cigaretou, inú zase zbil do bezvedomia. Čím bol Picasso väčší sadista, tým lepšie maľoval
Zrezanú kožu prišíval na tváre, topila sa v hnise, stál pri prvej plastike penisu: Chirurg experimentoval s obeťami vojny












Nahlásiť chybu v článku