Lucie Strachová strávila 18 rokov pod vplyvom Richarda Šiffera, vodcu a samozvaného „liečiteľa“ s údajnými magickými schopnosťami z Kutnej Hory. O svojej skúsenosti dnes otvorene hovorí na sociálnych sieťach a v minulosti poskytla rozhovor aj nášmu portálu – prezradila, aký človek bol Richard. V druhej časti rozhovoru zase priblížila, ako vyzeral jej život pod jeho vplyvom.
Tentoraz sme sa Lucie pýtali na to, čo by poradila ľuďom, ktorí sa nechcú nechať oklamať pochybným liečiteľom, akým bol vodca Richard.
Lucka priznala, že hoci je táto otázka dôležitá, patrí pre ňu k najťažším. Ide podľa nej o mimoriadne citlivú tému, ktorá si vyžaduje vysokú mieru opatrnosti z jej strany i zo strany čitateľa. Ako totiž vysvetlila, po takýchto formách pomoci často siahajú tí, ktorým „došli možnosti“, ako sú ľudia bojujúci s chronickou bolesťou.
„Je pre mňa veľmi ťažké radiť im, pretože ľudia sú v tom bode bezmocní a ide pre nich o úplne poslednú možnosť,“ hovorí.
Práve títo pacienti sa podľa nej často obracajú na alternatívne riešenia, pričom je pre nich táto voľba až jednou z posledných možností. Väčšina z nich najskôr dôveruje západnej medicíne a k iným metódam sa uchyľuje až vtedy, keď liečba nezaberá, je neúspešná alebo sa ich zdravotný stav nezlepšuje.
„Skúsil si už všetky klasické riešenia?“
Lucia spomína, že často sa opakujúcou radou pre ľudí, ktorí uvažujú nad alternatívnymi formami liečby, je otázka, či už naozaj vyskúšali všetko.
„Podľa mňa tam však chýba ešte jedna dôležitá premenná – spýtať sa, aký mali k tým klasickým metódam prístup,“ hovorí.
Priznáva, že ona sama pri riešení vlastných zdravotných problémov nebola aktívna. „Bezhranične som dôverovala lekárom a brala som ich ako autoritu. Čo mi povedali, to platilo. Nikdy som sa nezačala viac zaujímať o vlastné zdravie, nikdy som sa nepýtala na ďalšie vyšetrenia, iné možnosti liečby alebo iné postupy. Bola som v tom celom pasívny hráč. A to je podľa mňa škoda.“
Diagnostika a liečenie však väčšinou nebývajú jednoduché ani jednoznačné, najmä ak ide o zložitejší problém alebo vážnejšie ochorenie. Dnes preto pracuje s postojom, ktorý zastáva aj množstvo ľudí, ktorí jej píšu: aby sa človek nenechal len tak „odbiť“, najmä ak cíti, že niečo nie je v poriadku.
„Je to nepríjemné. Samozrejme, nikto z nás nechce opakovane chodiť k lekárovi a neustále sa mu pripomínať,“ dodáva. Aj napriek tomu zdôrazňuje, že systém modernej medicíny má zmysel práve vďaka odbornej kontrole, dôkazom a vedeckým postupom.
V tomto kontexte si Lucka spomína na Richarda a jeho odlišný prístup. „Keď to porovnám s Richardom, nič také som robiť nemusela.“ To je radikálny rozdiel oproti vodcovi, ktorý sa, okrem iného, tesne pred smrťou vyhlásil za Boha a dvom verným stúpenkyniam zveril, že sa musí oslobodiť od svojho tela. Tie mu následne dopomohli k smrti – presvedčené, že jeho telo po akte zmizne a on sám transcenduje do inej sféry existencie.
Práve jednou z jeho pochybných taktík bolo to, že na rozdiel od lekárov vždy ponúkal okamžité riešenia bez diagnostiky, overovania a zodpovednosti. Pretože neponúkal skutočné riešenia, jeho odpoveď bola rýchla a jednoznačná.
„Stačilo mu povedať, čo ma bolí, a okamžite to začal riešiť. To je niečo, čo sa v klasickom zdravotníctve často nedeje, najmä pri chronických ochoreniach,“ priblížila. Práve v tom dnes spätne vidí varovný signál, nie výhodu.
Dôvera nemôže byť bezhraničná, platí to aj v rodine
Dôležitá je podľa nej aj otázka dôvery.
Nahlásiť chybu v článku