Môžu mať všetky kultúry rovnaké morálne zásady? Odborníci si myslia, že týchto 7 pravidiel tvorí základ morálneho kódexu

V priebehu histórie bolo zaznamenaných len málo momentov, ktoré by mohli byť označené ako mierové. Rozdiely v kultúre, náboženstve, názoroch, spory o územia či nadradenosť vždy viedli k rozbrojom. Mohol by však existovať súbor pravidiel, ktoré by boli pre všetky kultúry spoločné a pomáhali by nám nažívať v pokoji?

Morálny kódex

Odborníci si myslia, že ľudstvo na tom po morálnej stránke ešte nie je až tak zle. Zistili totiž, že aj keď sú kultúry nesmierne odlišné, predsa len majú aj niečo spoločné, a to súbor 7 morálnych zásad. Zdá sa, že toho máme spoločného viac, ako by sme si mysleli. Ako na to vedci prišli? Tak, že vykonali hĺbkovú analýzu 600 záznamov zo 60 rôznych spoločností. Ide o jeden z najrozsiahlejších výskumov svojho druhu a antropológ Oliver Scott Curry z Oxfordskej univerzity hovorí, že ľudia možno sú rozdielni po mnohých stránkach, no máme spoločný morálny kódex.

Spolupráca

Členovia všetkých kultúr sa zhodli v tom, že dôležité je pomáhať si a mali by sme sa usilovať o konanie dobra, pretože tak je to správne. Curry a jeho kolegovia skúmali teóriu tvrdiacu, že spoločný morálny kódex v rámci kultúr nie je vecou náhody, ale má svoje opodstatnenie. Konkrétne slúži ako nástroj na posilnenie vzájomnej spolupráce.

Pravidlá

Akých pravidiel sa morálny kódex týka? Curry a spol sa zhodli na tom, že základ morálneho kódexu tvorí týchto 7 pravidiel: pomáhanie rodine, pomáhanie svojej sociálnej skupine, vzájomnosť, vzájomný rešpekt, spravodlivosť a rešpektovanie práva na majetok. Samozrejme, morálny kódex nie je vlastný každému jedincovi a nie každý ho dodržiava, no naprieč kultúrami sú tieto pravidlá považované za dobré a správne.

Potvrdenie teórie

Vzhľadom na spomínaných 7 pravidiel, ktoré sa týkali najmä vzájomného rešpektu a pomoci, skupina výskumníkov tvrdí, že považujú svoju teóriu za potvrdenú a veria, že morálny kódex skutočne slúži ako základ pre spoluprácu. Predsa sa však podarilo objaviť výnimku. Išlo konkrétne o kmeň Chuuk v Mikronézii, kde krádež nie je považovaná za zločin, ba naopak, ten, kto kradne si získa úctu ostatných. Ak totiž člen kmeňa vezme majetok inému človeku, vyjadrí tým svoju nadradenosť a fakt, že sa nebojí agresie iných.

Zločiny

Samozrejme, vedci sa pozreli na koreň aj konaniu, ktoré je v rozpore s morálnym kódexom a s výnimkou spomínaného kmeňa, je spoločné pre všetky kultúry. Správanie, ktoré sa nikde netoleruje a je považované za nesprávne je napríklad zanedbávanie, zrada, príživníctvo, zbabelosť, nerešpektovanie iných, nespravodlivosť a krádež.

Pozri aj:

Na mileniálov budete musieť zabudnúť. Ich miesto teraz preberá generácia Alfa

sciencealert