Ak ste niekedy premýšľali nad tým, čo sa deje po smrti, nie ste v tom sami. Či už veríte v posmrtný život, reinkarnáciu alebo jednoducho v to, že smrťou sa všetko končí, nová štúdia odhalila šokujúcu pravdu o tom, čo sa skutočne deje po tom, ako nám prestane biť srdce.
Ako píše portál LADBible, hoci mnohí ľudia predpokladajú, že len čo sme z medicínskeho hľadiska vyhlásení za mŕtvych, platí to pre všetky časti nášho tela. V skutočnosti to však nie je také jednoduché. Vedci sa dnes domnievajú, že mozog si zachováva určitú úroveň vedomia minúty až hodiny po tom, ako lekár vyhlási osobu za mŕtvu, čo v podstate mení všetko, čo sme si o smrti doteraz mysleli.
Zistenia by mohli viesť k dôležitým zmenám
Tento objav sa zrodil počas výskumu zážitkov blízkych smrti u ľudí, ktorí prežili zástavu srdca. Ich zázračné zotavenie vedci začali označovať ako „reverzibilita smrti“. Tieto informácie by mohli viesť lekárov nielen k prehodnoteniu resuscitačných postupov, ale aj k zmene časového rámca, v ktorom začínajú odoberať orgány na transplantáciu.
Zistenia prezentovala Anna Fowler, študentka Arizonskej štátnej univerzity, na konferencii Americkej asociácie pre rozvoj vedy (AAAS) vo Phoenixe. Spochybnila v nich doterajšie vnímanie smrti. „Pribúdajúce dôkazy naznačujú, že biologické a nervové funkcie neustávajú náhle. Namiesto toho postupne doznievajú minúty až hodiny, čo naznačuje, že smrť prebieha ako proces, nie ako okamžitá udalosť,“ uviedla Fowler.
Kľúčové zistenia štúdie:
- Vedomie pri absencii aktivity: Štúdie zamerané na zástavu srdca ukazujú, že až 20 percent preživších si spomína na vedomé zážitky z obdobia, keď ich mozgová kôra nevykazovala žiadnu aktivitu. Niektorí dokonca opísali overiteľné vnemy.
- Časový rámec: Prvky vedomia môžu krátko existovať aj mimo merateľnej aktivity mozgu, a to aj vtedy, ak sme technicky a oficiálne v stave mozgovej smrti.
Sam Parnia, riaditeľ divízie výskumu kritickej starostlivosti a resuscitácie na NYU Langone Medical Center, s týmto názorom súhlasí. Tvrdí, že bunky v tele (vrátane tých mozgových) začínajú svoj vlastný proces odumierania až po smrti človeka.
„Kedysi sme si mysleli, že máte päť až desať minút, kým mozgové bunky odumrú v dôsledku nedostatku kyslíka, ale dnes vieme, že je to nesprávne,“ hovorí Dr. Parnia a dodáva: „Máte hodiny, ak nie dni, kým sa mozog a iné orgány v tele po smrti nenávratne poškodia.“
Anna Fowler na konferencii navrhla, aby sa smrť merala vo fázach, podobne, ako sa v štádiách posudzuje rakovina. Výskum totiž potvrdil, že mozog sa po zastavení srdca nevypne okamžite, ale môžu sa v ňom objaviť krátke záblesky organizovanej aktivity, ktorú nazývame vedomím.
Nahlásiť chybu v článku