Ako mohlo pár starovekých pracovníkov preniesť gigantické kusy kameňa a nepolámať si pritom každú kostičku v tele? Odpoveď na túto záhadu nedáva vedcom spať celé dekády. Nedávna štúdia Džoserovej pyramídy po tisícročiach možno konečne odhalila, ako sa to starej civilizácii podarilo. O správe napísal portál Science Focus.
Nová štúdia vedcov naznačuje, že Egypťania mohli pri výstavbe Džoserovej pyramídy použiť hydraulický výťah.
Štúdiu v predtlačenej verzii uverejnili autori v júli 2024 na portáli Research Gate.
Komplexná hydraulická technika
Hydraulický mechanizmus v dnešnom prevedení možno poznáte vďaka svojmu motorovému vozidlu. Bežne ho používame vo forme zdviháka ako pomôcku na nadvihnutie auta, pokiaľ chceme vymeniť pneumatiku, či nazrieť pod auto. Jeho funkčnosť zakladáme na báze Pascalovho zákona, pričom ťažké bremeno zvládne zodvihnúť vďaka stláčanej kvapaline v prístroji.
Džoserova pyramída pritom patrí do zoznamu siedmich kľúčových pyramíd v Egypte. Podľa dnešných znalostí bola postavená, aby slúžila ako miesto posledného odpočinku faraóna Džosera z tretej egyptskej dynastie.
Je zároveň najstaršou zo siedmich monumentov, pričom jej vek odhadujeme na približne 4700 rokov. Znamená to, že jej existencia zároveň predstavuje akýsi druh protopyramídy (ako jedna z prvých stavieb tohto druhu).
Hydraulický mechanizmus mal byť podľa novej štúdie pri výstavbe monumentu využitý vo forme sofistikovaného výťahu. Cez konštrukciu v tvare sopky sa kamene podľa vedcov dostávali na vrchol stavby cez rafinovanú komoru s vodou vo vnútri.
Boli toho schopní vďaka blízkej priehrade známej ako Gisr el-Mudir. Voda vytláčala kamene položené na plti vo vnútri, pričom celá konštrukcia fungovala vďaka technológii hydraulického piestu.
Štúdiu niektorí vedci kritizujú
„Táto práca otvára vedeckej komunite novú líniu výskumu: použitie hydraulickej sily na výstavbu egyptských pyramíd,“ hovorí o štúdii Xavier Landreau, prezident Paleotechnic a hlavný autor štúdie.
Fakt, že staroveké civilizácie v Mezopotámii a Egypte mali vyvinuté zavlažovacie a vodohospodárske systémy, je dobre známy. Dôkazy o takejto pokročilej hydraulickej technológii v dávnej histórii Egypta ale môžu výrazne zmeniť naše chápanie o inžinierskych schopnostiach dávnej kultúry.
Voči štúdii sa však objavili aj kritické názory, ktoré jej výsledky spochybňujú a označujú ich za kontroverzné.
„Najväčšie obavy zo štúdie pochádzajú z toho, že neboli priamo zapojení žiadni egyptológovia ani archeológovia a že autori spochybňujú použitie Džoserovej pyramídy ako pohrebiska,“ napísala vedkyňa Julia Budka pre portál Live Science. „Vedecky nie je ich hypotéza vôbec dokázaná a sami na konci článku uvádzajú, že by bolo potrebné vykonať geologické štúdie a analýzy vzoriek.“
Nahlásiť chybu v článku