Otrava jedlom je nepríjemný stav a aj keď sa z nej väčšina ľudí dokáže zotaviť aj bez liečby v priebehu niekoľkých dní, nie všetci, žiaľ, majú také šťastie. Najväčšie riziko nastáva u detí a starších ľudí, ale zažiť otravu jedlom nechce nikto z nás.
Aj preto mikrobiologička Primrose Freestoneová z Leicesterskej univerzity vo svojom článku na portáli The Conversation odhalila, na čo si pri stravovaní dáva ona najväčší pozor.
Jedlo na výletoch, piknikoch a grilovačky
Ako prvé Freestoneová označuje jedenie pod holým nebom a ide najmä o pikniky a grilovačky. Je podľa nej problém si v takom prípade udržiavať čisté ruky, čo je kľúčom k tomu, aby sme neochoreli. Uznáva, že sa môžu použiť dezinfekčné gély, ale tie nie sú také efektívne, ako čistá teplá voda s mydlom.
Ako druhý problém pri tomto spôsobe jedenia vidí hmyz: muchy, osy a mravce, ktorých jedlo láka a môžu naň preniesť baktérie ako E. coli, Salmonella a Listeria.
Tretím problémom je teplota potravín. Počet mikróbov sa môže rýchlo množiť v jedle, ktoré nie je v chlade. Rizikom je taktiež nedostatočná tepelná príprava pri grilovaní. Jej radou pri grilovaní je zaobstaranie si ihlicového teplomeru na jedlo a uvádza, že by nikdy nejedla mäso, ktorého vnútorná teplota bude nižšia ako 70 stupňov Celzia, pretože hrozí, že v mäsa môžu byť choroboplodné zárodky.
Bufetové stravovanie
So stravovaním bufetového typu sa najčastejšie môžeme stretnúť v hoteloch. Podľa Freestoneovej je otrava jedlom nevyhnutým rizikom pri bufetoch. Okrem možnej kontaminácie hmyzom sú problémom ostatní ľudia, ktorí sa dotýkajú jedla, alebo kašľú či kýchajú v jeho blízkosti.
Ďalším rizikom je čas. Existuje dvojhodinové pravidlo, kedy sa jedlo stáva nebezpečným, ak nie je zakryté a chladené. Problém pri bufete je ale ten, že nikdy neviete, ako dlho je jedlo naservírované.
Pri teplých bufetoch sa Freestoneová vyhýba vlažnému jedlu, pretože práve v ňom sa baktérie dobre množia. Teplé jedlo sa má podávať zohriate na teplotu nad 60 stupňov Celzia. Ak to tak nie je, tak píše, že vtedy radšej volí čerstvo urobenú hrianku s individuálne balenou marmeládou.
Ustrice
Toto jedlo nie je u nás rozšírené, no v zahraničí býva bežné. Odborníčka radí nejesť surové mäkkýše vo všeobecnosti a ustrice určite nie, keďže v sebe môžu koncentrovať patogény ako vibrióny či norovírusy.
Problémom je, že takto kontaminované ustrice nerozlíšite ani pohľadom, vôňou či chuťou. Aj tu sa ale dá bojovať proti mikróbom dôkladnou tepelnou prípravou.
Predpripravené šaláty vo vreckách
Freestoneová píše, že nikdy neje tieto šaláty a to aj preto, že práve bezpečnosť čerstvých šalátov je jedna z jej výskumných oblastí. Píše, že šaláty vo vreckách môžu obsahovať choroboplodné zárodky ako E. coli, Salmonella a Listeria.
Patogény na šaláte vo vreckách rastú až tisíckrát lepšie, ak sú vystavené šťavám zo šalátu a to aj vtedy, ak sú v chladničke.
Mikrobiologička ale upokojuje, že väčšina šalátov vo vreckách je bezpečná, ak sa skladujú v chladničke a pred konzumáciou sa umyjú a zjedia čo najskôr po kúpe.
Jedlo pred dátumom spotreby a ryža
Pri bežnej činnosti v kuchyni mikrobiologička upozorňuje, že si dáva pozor aj na potraviny pred dátumom spotreby. Ak je obal nafúknutý, či jedlo vyzerá a vonia inak, ako by sa očakávalo, vyhodí ho.
Ďalšou radou je nepoužívať rovnakú dosku na krájanie na surové a varené mäso, a tiež dôkladné a časté umývanie rúk pri varení.
Taktiež nikdy neohrieva ryžu. Tá môže obsahovať spóry Bacillus cereus, ktoré prežijú varenie a pri vhodnej izbovej teplote sa z nich začnú vytvárať baktérie.
Nahlásiť chybu v článku