Americký prezident Donald Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní na Ukrajinu prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. Pomoc vo výške niekoľkých miliárd dolárov, ktorá bude zahŕňať aj systémy protivzdušnej obrany Patriot, zaplatia európski spojenci Kyjeva.
Šéf Bieleho domu sa mal v súkromnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pýtať, či by Ukrajina dokázala zasiahnuť Moskvu v prípade, ak USA Ukrajincom poskytnú zbrane dlhého doletu. Trump neskôr poprel, že by chcel, aby Ukrajina útočila na Moskvu.
Zároveň sa Trump pre BBC nechal počuť, že si už štyrikrát myslel, že sa s Ruskom podarí uzatvoriť dohodu o mieri. Vždy, keď sa podľa neho zdalo, že je koniec vojny blízko, Putin v Kyjeve „zbúral nejakú budovu“.
Prezident Spojených štátov vyhlásil, že je nespokojný s konaním Ruska a varoval prezidenta Vladimira Putina, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.
Podľa agentúry Reuters má Putin v úmysle pokračovať v útokoch na Ukrajinu, a to až kým Západ nepristúpi na jeho mierové podmienky. Putin sa podľa troch zdrojov blízkych Kremľu hrozieb zo strany Spojených štátov nezľakol a je možné, že svoje územné požiadavky rozšíri, píše TASR.
Bývalý poslanec Martin Poliačik, ktorý aktuálne pracuje na návrate ukrajinských detí z ruského zajatia, si myslí, že mier, o akom hovorí Trump, sa v priebehu 50 dní takmer určite nepodarí dosiahnuť. Počíta však s možnosťou čiastočného prímeria.
Myslíte si, že sa v priebehu spomínaných 50 dní podarí dosiahnuť mier?
Mier sa nepodarí dosiahnuť takmer určite. Na to je potrebné, aby jedna strana prehrala vojenský konflikt, čo je aktuálne nereálne, alebo aby jedna strana minimálne pochopila, že nemá zmysel vojensky pokračovať.
Bude možné dosiahnuť možno čiastočné prímerie alebo dohodu o tom, že sa nebudú napádať nevojenské ciele, čo Rusi už niekoľkokrát sľúbili a aj porušili, ale ukončenie konfliktu za 50 dní neočakávam.
Mal by Západ pristúpiť na Putinove podmienky ohľadom územného oklieštenia Ukrajiny v prospech ukončenia vojny?
Neexistuje na to jediný rozumný dôvod. Rusko sa práve teraz dostáva do vážnej ekonomickej krízy. Čím dlhšie táto vojna bude pokračovať, tým väčšia tá kríza bude.
Rusko je z pohľadu medzinárodného práva agresorom, ktorý na území Ukrajine nemá čo robiť. Neexistuje rozumné vysvetlenie na to, prečo by malo zaberať ukrajinské územie.
Na poslednom samite NATO sa vojenská pomoc Ukrajine začlenila priamo do rozpočtov členských krajín, zároveň rastie kapacita Ukrajiny vyrábať vlastné zbraňové systémy, a západné krajiny pristupujú k uvoľneniu pravidiel používania zbraní, ktoré Ukrajine poskytujú. Preto očakávam, že tá frontová línia buď vydrží, alebo sa bude posúvať smerom k Rusku. Nepredpokladám, že ktokoľvek z partnerov Ukrajiny by toto pripustil.
To, či Ukrajina na konci pustí alebo nepustí nejaké územie, je otázkou len na ňu. Tu Západ nemá právo rozhodovať.
Aké scenáre vývoja vojny nás podľa vás čakajú?
Tých scenárov je niekoľko. K tomuto odporúčam prečítať si publikáciu, ktorú vydal Globsec. Obsahuje sedem scenárov toho, ako sa vojna na Ukrajine môže vyvíjať.
Pozn. red.: Podrobné popisy scenárov nájdete na konci článku.
Pred niekoľkými dňami unikla nahrávka, na ktorej Trump na súkromnom večierku v roku 2024 hovorí, že v minulosti Putina varoval pred zbombardovaním Moskvy v prípade, že zaútočí na Ukrajinu. Je to podľa vás dôveryhodná informácia?
Nechcem špekulovať. U amerického prezidenta si viem predstaviť naozaj čokoľvek. On môže čokoľvek v pondelok povedať, v utorok to poprieť, v stredu to povedať znovu a vo štvrtok vyhlásiť, že sa tejto téme nikdy nevenoval. Preto sa netreba zaoberať tým, čo povedal na tlačovej besede alebo zavesil na sociálne siete. Jeho vzťah k pravde je veľmi frivolný.
Tu je dôležité to, aké budú strategické rozhodnutia americkej administratívy, či bude dochádzať k výmene spravodajských informácií medzi USA, Veľkou Britániou a Ukrajinou, či si budú Spojené štáty naďalej plniť záväzky voči NATO a podobne.
Čo by pre Slovensko znamenalo spomínané uvalenie ciel Spojenými štátmi?
V momente, ak budú takéto clá uvalené, bude na tom Slovensko tratiť a budeme sa musieť vrátiť k tomu, čo urobila celá EÚ, a teda odstrihnúť sa od ruských surovín, aby sme Putinovi nedávali ďalšie zdroje na vedenie genocídnej vojny voči Ukrajine.
Ukazuje sa, že politika Roberta Fica, ktorý sa spoliehal na to, že nová administratíva USA bude viac proruská, zlyháva. Jeho snaha o záchranu ciest, ktorými Rusi môžu predávať suroviny do EÚ a iných častí sveta, začína narážať na realitu. Netýka sa to len plynu, ale aj jadrových palív. Fico rokuje so USA o alternatívach pre jadrové elektrárne, jeho rétorika je ale limitovaná Ruskou federáciou.
Scenáre vývoja vojny na Ukrajine podľa Globsecu:
- Najvyššia pravdepodobnosť – dlhotrvajúci konflikt (31 %);
- Významná pravdepodobnosť – Hybridná eskalácia (20 %)
Zamrznutý konflikt:
Predstavuje sa ako rozsiahly status quo pozdĺž čiary od Krymu po Donbas bez oficiálnej dohody, ale s potenciálom kedykoľvek obnoviť vojnu. Rusi zafixujú okupované územia, Ukrajina dostáva obmedzenú západnú podporu, ale ofenzíva stagnuje. Tento scenár dramaticky zhorší humanitárnu a ekonomickú situáciu na oboch stranách.
Dlhý a vyčerpávajúci konflikt (najpravdepodobnejší scenár):
Konflikt pokračuje počas dlhých rokov, prináša obrovské straty na životoch a materiáli, zásobovanie zbraňami zo Západu je rozhodujúce. Ukrajina môže zaostávať, ak Západ nestíha dodávky, ale aj Rusko čelí demoralizácii a ekonomickým sankciám. Tento scenár má podľa autorov najvyššiu pravdepodobnosť.
Obnovenie územnej prevahy Ukrajiny:
Vďaka masívnej západnej pomoci a domácej produkcii dronov (a iného zbrojenia) sa Ukrajina dostáva do ofenzívy a postupne oslobodzuje okupované územia do konca roka 2025. Rusko ustupuje, ale pokračuje v ostreľovaní pomocou dronov a rakiet, pričom jadrová konfrontácia sa zatiaľ nevyostruje. Západ podporuje Ukrajinu, hoci členstvo v NATO zostane sporné.
Použitie taktických jadrových zbraní:
Rusko sa uchýli k použitiu taktického jadrového arzenálu, čím dramaticky eskaluje konflikt. Tento ťažko predvídateľný krok by zmenil globálnu geopolitickú scénu a zvýšil jadrové napätie. Reakcia Západu by bola zásadná. Hrozí globálny konflikt.
Vnútorný rozvrat v Rusku:
Sankcie a vojenské straty vedú k občianskym nepokojom v Rusku. V tom prípade by stabilita v kybernetickej a jadrovej sfére závisela od zachovania bezpečného režimu a jeho kontroly nad jadrovým arzenálom. Možná zmena režimu by významne ovplyvnila vývoj vojny aj regionálnu bezpečnostnú architektúru.
Hybridný globálny konflikt (Hybridná 3. svetová vojna):
Západná paralýza ohľadom ruskej jadrovej hrozby podnecuje autoritárske režimy na celom svete. Irán, Pakistan či India môžu eskalovať svoje spory. Toto rozšírenie konfliktu by zmenilo vojnovú hru na rozsiahlu globálnu krízu s hybridnými, konvenčnými aj jadrovými prvkami. GLOBSEC tomuto scenáru pripisuje 20 % pravdepodobnosť, ide o druhý najpravdepodobnejší.
Najoptimistickejší scenár – mierová dohoda a neutralita:
Za predpokladu, že ani jedna strana neprijme porážku, môže dôjsť k dohode o neutralite Ukrajiny, k výmene územia za zrušenie sankcií, alebo k ambicióznemu programu obnovy vládou Kyjeva, podporenom Európou. Ukrajina síce stratí časť územia, ale zachová si suverenitu, vstúpi do EÚ a získa ekonomickú pomoc. Tento scenár prináša relatívnu stabilitu, ale bez úplného víťazstva.
Nahlásiť chybu v článku