Foto: HBO

“Nech sa atóm stane naším pomocníkom a nie protivníkom.”

Takto znie slogan, ktorý pred viac ako 30 rokmi symbolizoval vrchol sovietskeho progresu. Dnes je jedným zo symbolov najznámejšieho mesta duchov na svete. Cestovateľské kino sa v stredu 18. októbra v Ateliéri Babylon vydá medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof. O tom, ako vyzeral Černobyľ pred tým, než ho zakryl rádioaktívny prach a ako vyzerá porozpráva Martin Dubeň.

Mesto duchov. Míľnik novodobej histórie. Černobyľ, kedysi pýcha sovietskeho zriadenia a čulé moderné mesto, dnes strašiak celého sveta. Ako vyzeral Černobyľ kedysi, čo sa tam naozaj udialo a ako vyzerá dnes? Koľko mýtov o ňom koluje a kde je skutočná pravda?


V Cestovateľskom kine už 16. októbra bratislavskom Babylone a 23. októbra v žilinskom Smer klub 77 všetko objasní Martin Dubeň z cestovnej kancelárie ChernobylWel.com.


Dnes je téma Černobyľu veľmi populárna kvôli seriálu. Ty chodíš do Černobyľu často a o tej katastrofe si už určite počul kde čo. Ako sa ti pozdávalo seriálové spracovanie?

O tvorbe seriálu sme vedeli už vopred. Napriek tomu, že sa nenatáčal v Černobyle sú veci, ktoré jednoducho v našej komunite neutajíte. Úprimne, báli sme sa, že tému Černobyľu veľmi skreslia a pošpinia. My sa snažíme o likvidátoroch Černobyľu hovoriť ako o hrdinoch, rozpovedať ich pravdivý príbeh a nenechať ich životné osudy zapadnuté prachom. Chceme, aby sa na Černobyľ, ľudské osudy plné nešťastia, ale aj tie so šťastným koncom nezabudlo. Dávame do toho veľa energie a obávali sme sa, že ten seriál to môže naštrbiť.

Nie je tomu až tak dávno, a mnohí si to aj pamätajú, čo vznikli Černobyľské denníky – absolútna hovadina. Dodnes sa nájdu turisti, ktorí rôzne miesta porovnávajú s lokalitami v tom filme. Na naše prekvapenie však bol seriál nielen, že kvalitne spracovaný, ale aj veľmi presný. Tvorcovia si naozaj dali záležať a snažili sa držať oficiálnej línie udalosti. Spadol mi veľký kameň zo srdca už keď som videl prvú časť. Pochopil som, že seriál sa uberá správnym smerom.

Sú v seriáli nejaké veci, o ktorých by si povedal, že sa tak neodohrali?

Samozrejme, sú tam aj také. Predsa len, nejedná sa o dokument, ale o dramatický seriál. Takže sú v ňom aj veci prifarbené, zdramatizované, prípadne domyslené. Napríklad postava fyzičky Ulany Khomyuk nebola skutočná, na druhej strane však zjednocovala niekoľko skutočných osôb, ktoré robili vyšetrovanie “na vlastnú päsť” podobne ako ona. Alebo taký Most smrti, ktorý síce naozaj existuje, ale nemá dokázanú ani jedinú obeť. Valerij Legasov v skutočnosti nebol osobne prítomný na súde, a podobne. Postupnosť udalostí a spracovanie nehody či následnej evakulácie však boli veľmi presné. Treba si však uvedomiť, že seriál je len krátka epizóda celého príbehu. Začína výbuchom a končí sa o niekoľko týždňov neskôr. Nezahŕňa život pred nehodou, ani radar Duga či vojenskú prítomnosť v regióne. Nehovorí napríklad ani o stavbe sarkofágu, ktorá bola nesmierne náročná.

Je po seriáli zvýšený záujem o výlety do Černobyľu?

Samozrejme. Dopyt po adrenalínových zážitkoch všeobecne stúpa, je to trend posledných rokov. Černobyľ je jednou z top lokalít tohto typu turizmu a záujem oň citeľne stúpal už aj pred samotným seriálom. Seriál však, ako sa aj dalo očakávať, dopomohol záujmu. Na jednej strane je to dobrá správa – množstvo ľudí, aj takí, ktorí by o Černobyľ ani nezakopli, sa prídu pozrieť a tak jeho príbeh neupadne do zabudnutia. Na druhej strane, čo sa samotných turistov týka, tí sú často menej citliví voči miestu. Videli seriál, a to im stačilo. Už nie sú takí sčítaní, nemajú to miesto tak naštudované, tie príbehy tak prežité a tým pádom im chýba aj príslušný rešpekt.

Nad miestom výbuchu reaktora bol postavený ochranný sarkofág. Ako blízko sa vlastne dá dostať k elektrárni?

Je to približne dvesto metrov od sarkofágu. Čo mnohých prekvapí je to, že sa dá ísť aj do elektrárne. Momentálne sa odohráva odstávka, ktorá potrvá ešte desaťročia. Vo vnútri tak stále pracujú ľudia, preto je prísne zabezpečená, aj čo sa týka radiačnej ochrany. A to dáva príležitosť aj nám turistom pozrieť sa dnu. Od septembra tohto roka sa dá dokonca nazrieť aj do kontrolnej miestnosti reaktoru č. 4, v ktorom sa tá nehoda odohrala.

Foto: HBO

Na prednáške budeš hovoriť aj o mýtoch, ktoré o Černobyle kolujú. Mohol by si pred prednáškou odhaliť aspoň jeden?

Tých mýtov je až tak veľa, že je ťažké vybrať jeden. Veľké množstvo informácií, ktoré bežní ľudia majú, sú mýty alebo prinajlepšom polopravdy. Pred časom sme dokončili elektronickú knihu, v ktorej je podľa môjho názoru top desať mýtov. Ale vyberiem teda jeden. Mňa najviac fascinujú historky okolo radara Duga. Je to obrovská stavba, kvôli ktorej vzniklo samostatné malé mesto odtrhnuté od sveta o približne 3 000 ľuďoch. Jeden mýtus hovorí, že keďže vtedajší vedci nedokázali tento radar po celé roky dostať do stavu, kedy by bol nepretržite a spoľahlivo v prevádzke, tak jednoducho zámerne spôsobili nehodu na elektrárni. Elektráreň bola jediným zdrojom energie pre celý radarový objekt, a teda cieľ v konečnom dôsledku splnili. Radar bol čoskoro po nehode vypnutý, všetko cenné odvezené a kapitola okolo najväčšieho sovietskeho radaru uzavretá. Či to bol pravda? Aj keby, nemyslím si, že sa to niekedy dozvieme.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy