Podnikateľ, mafián alebo vrah? Aké podstatné meno použiť pri mene Mariána Kočnera? Všetko to závisí od toho, ktorú časť jeho života chcete opisovať. O Mariánovi Kočnerovi sa dá totiž hovoriť aj ako o novinárovi, škárovačovi panelákov či krstnom otcovi najskloňovanejších káuz v histórii samostatného Slovenska. Kto je vlastne Marián Kočner?

Marián Kočner pochádza z Dolného Liptova. Narodil sa v máji 1963 v Ružomberku a môžeme si predstavovať, že tu prežil celkom bežné detstvo. S Ružomberkom sa však spája len táto kapitola jeho života. Študoval totiž v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v odbore žurnalistika, kde v roku 1986 získal aj titul. Marián Kočner sa stal novinárom.

Ešte v časoch, keď o Kočnerovi médiá písali ako o podnikateľovi, či kritickejšie ako o kontroverznom podnikateľovi, sa dnes obvinený objednávateľ vraždy priznal, že mu počas štúdia na vysokej škole nebola cudzia ani manuálna práca. Robil výškové práce, maľoval napríklad obrátenú pyramídu Slovenského rozhlasu, ale škároval aj panely na vysokých petržalských bytovkách. Výškovými prácami si neskôr privyrábal aj popri práci v rozhlase a neskôr v redakcii televíznych novín, kde sa venoval vnútropolitickému spravodajstvu.

Po Nežnej revolúcii v novembri ’89 sa aj zo Slovenska konečne stala krajina „západného typu“, kde mohli ľudia začať slobodne podnikať. Kým vo všeobecnosti prináša takáto možnosť pre spoločnosť výhody, nájdu sa takí, ktorí slobodu v podnikaní začnú zneužívať.

Výsledkom toho boli v 90. rokoch viaceré mafiánske skupiny, ktoré na území Slovenska páchali násilnú a neskôr aj ekonomickú trestnú činnosť. Marián Kočner k nim oficiálne nikdy nepatril, napriek tomu sa podobne ako mnoho ďalších „kontroverzných podnikateľov“ v roku 2005 objavil na mafiánskych zoznamoch, ktoré z polície unikli na verejnosť. Jeho meno stálo na papieri spoločne so Sýkorovcami aj Piťovcami.

Prvá kauza, únos a milosť

Meno Mariána Kočnera sa za posledné desaťročia objavuje v takmer každej veľkej kauze. Výnimkou nie je ani tá, ktorá v ére samostatného Slovenska patrila medzi prvé a spoločnosťou rezonuje prakticky dodnes. Technopol je ako scenár holywoodskeho trháku. Medzinárodné falošné obchody za niekoľko miliónov, prepojenie na najvyšších politických predstaviteľov štátu, únos, milosť od prezidenta a aby toho nebolo dosť, aj druhé pokračovanie.

Začalo to fiktívnym obchodom. Na jar 1992 vyplatila slovenská firma Technopol holandskej Introcommerce 2,3 milióna dolárov za textil, ktorý však nebol nikdy doručený. Slovenská firma podala trestné oznámenie na Slovensku aj v Holandsku. Úrad organizovanej kriminality prípad prešetroval, nič nevyšetril a spis skartoval. Kauza sa však začala prešetrovať vďaka nemeckej polícii.

Peter Krylov, ktorý bol prvotne zadržaný za nedovolené obchodovanie so zbraňami bol nakoniec namočený aj do kauzy, ktorú nemecké úrady nazývali Jeans Betrug. Ukázalo sa, že ide o podvod na slovenskej akciovej spoločnosti Technopol. Krylov pred nemeckými vyšetrovateľmi vypovedal, že do podvodu mal byť zapojený aj Michal Kováč ml., na ktorého vydáva Interpol medzinárodný zatykač. Ten sa však netýkal len Kováča, ale aj ďalších osôb vrátane Mariána Kočnera, ktorý mal podvod na Technopole zorganizovať spoločne s Kováčom.

Ako pokračuje kauza Technopol ďalej by si zaslúžilo vlastný článok. V skratke nasleduje únos syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča a známa obrovská kauza únosu. V decembri 1997 prezident Kováč udelil všetkým podozrivým v kauze Technopol milosť, vrátane svojho syna a Mariána Kočnera. Neskôr Vladimír Mečiar udelil amnestie vzťahujúce sa na zavlečenie prezidentovho syna a vytvára tak ďalšiu kontroverznú kapitolu politických dejín Slovenska.

Kauza Technopol nebola dodnes uzavretá, no už má svoje druhé pokračovanie. Na podivné ovládnutie spoločnosti Technopol Mariánom Kočnerom a jemu blízkymi osobami upozornil začiatkom roka 2017 Ján Kuciak. V kauze Technopol II je momentálne obvinených 5 osôb, účasť Kočnera polícia preveruje.

Ovládnutie televízie a verejné kontakty s mafiou

Marián Kočner nebol hlavnou postavou v kauze Technpol, no na Slovensku sa postupne stával verejne známou osobou. Rok po tom, ako od prezidenta Kováča získal milosť, už o ňom vedelo už celá krajina. Kauza Gamatex, v ktorej bol hlavným protagonistom by pokojne mohla poslúžiť na ďalší celovečerný film. Nechýbali by v ňom demonštrácie stoviek ľudí pred televíznymi kamerami, obsadenie vysielacieho štúdia, ochranka v zložení mafiánov aj verejné vystúpenia budúcich premiérov.

„… demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia,“ ozvalo sa v živom vysielaní televízie Markíza 18. augusta 1998 z úst Stanislava Pavlíka a Anny Gannamovej. Tí sa stihli zavrieť v štúdiu po tom, ako do budovy televízie prenikol Marián Kočner sprevádzaný svojou ochrankou, ktorú tvorili členovia mafiánskej skupiny Čongrádyovcov, vrátane svojho bossa.

Kočner však do Markízy neprenikol násilne. Prišiel sebavedomo v rukách držiac súdne rozhodnutie o tom, že práve on je väčšinovým vlastníkom televízie. Tento podiel mal získať cez firmu Gamatex, ktorú vlastnil spoločne so Štefanom Ághom prostredníctvom nákupu pohľadávky Soliša Pohánku za jedinú korunu.

Keď si chcel Gamatex pohľadávku uplatniť, vtedajší riaditeľ televízie Pavol Rusko odmietol, potvrdila ju však Sylvia Volzová. Neskôr Gamatex vďaka získanej pohľadávke vydražil v exekúcii väčšinového vlastníka Slovenskej televíznej spoločnosti Markíza-Slovakia čím právne získal podiel v televízii 51 %. Ostával mesiac do parlamentných volieb a Marián Kočner ovládol najvplyvnejšiu televíziu na Slovensku.

Markíza bola v tom čase vnímaná ako „opozičná“ televízia (STV bola vnímaná ako koaličná televízia pod vplyvom Mečiara). Ovládnutie televízie Kočnerom vyvolalo vlnu odporu u verejnosti aj politikov. V septembri 1998 sa preto pred Markízou uskutočnila akási protestná akcia „Zachráňte Markízu“, ktorá trvala dva dni, zúčastnili sa jej stovky ľudí a verejne tu vystúpili aj budúci premiéri Mikuláš Dzurinda či Róbert Fico. O pár dní na to sa konali parlamentné voľby, ktoré síce vyhralo HZDS, no vládu nakoniec zložila koalícia pod vedením Mikuláša Dzurindu.

Spor o Markízu skončil až v roku 2000, kedy Slovenská televízna spoločnosť kúpila Gamatex. Práve v tom období má Rusko podpísať štyri zmenky v prospech Kočnera a Ágha, vďaka ktorým Kočner od roku 2015 vymáhal od Markízy milióny eur. Televízia nakoniec podala na Ruska a Kočnera trestné oznámenie, vďaka čomu bol v októbri 2018 obvinený a v marci tohto roku aj zadržaný. Súd v kauze zmenky prebieha práve v tomto období a jeho vývoj zatiaľ nasvedčuje tomu, že Rusko s Kočnerom proti Markíze spolupracovali.

Mediálna hviezda

V novom tisícročí sa z Kočnera stáva mediálna hviezda. Vplyvný podnikateľ má síce na krku už niekoľko káuz, no napriek tomu sa stáva súčasťou slovenskej smotánky (aj vďaka rovnomennej televíznej relácii). Buduje si kontakty s ďalšími vplyvnými podnikateľmi, politikmi aj osobami verejného života. V médiách sa objavuje ako celebrita, kontroverzný podnikateľ a človek s nevídaným dosahom. V roku 2006 dokonca v komunálnych voľbách kandidoval za primátora Bratislavy. Získal 6,88 % hlasov a skončil na treťom mieste.

Po prehre sa do politiky už vstúpiť nepokúsil. Namiesto toho sa postupne hromadili kauzy, v ktorých priamo či nepriamo figuroval. Gatex, Pezinská skládka, Gorila, Sasanka, Five Stars Residence, Glance House, hotely na Donovaloch a nakoniec aj kauza zmenky, ktorá Kočnera konečne dostala za mreže. Ani jediná z nich sa však nemôže rovnať tomu, čo sme sa o Mariánovi Kočnerovi dozvedeli od februára 2018.

Vrah

Marián Kočner sa zbavil svojho najväčšieho nepriateľa. Urobil to podlo a tak nechutne, že aj po 20 mesiacoch od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej téma vraždy novinára a jeho snúbenice hlasno rezonuje spoločnosťou. Ján Kuciak rúcal svet Mariána Kočnera vo svojich článkoch pravidelne a robil to precízne, pomaly, s vierou, že sa mu raz podarí sebavedomého podvodníka dostať na lavicu obžalovaných. S vierou, že bude konečne pokoj si teda Kočner objednal jeho vraždu.

Svet Mariána Kočnera, ktorý Slovensku za posledné mesiace odhalili novinári z Denníka N, denníka SME či portálu Aktuality.sk, ukazuje mimoriadne zvrátený stav v nemalej časti spoločnosti, ktorá je prehnitá korupciou a v ktorej absentujú všetky základné morálne aj etické hodnoty a pravidlá. Posledné mesiace nám ukázali svet človeka, ktorého si, verme, nebudeme pamätať ako podnikateľa či celebritu, ale ako vraha, podvodníka, manipulátora a symbol začiatku očistca verejného života na Slovensku.

Pozri aj:

Takáčovci: Začínali výpaľníctvom, z Bratislavy vyhnali Albáncov. Nakoniec ich začali popravovať Sýkorovci

SME, Pravda, Trend, Aktuality