Foto: SITA,TASR

Polícia zadržala 19 osôb, ktoré majú byť súčasťou skupiny Takáčovcov.

V pondelok, v skorých ranných hodinách zasahovala Národná kriminálna agentúra hneď na niekoľkých miestach v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V spolupráci s komandom LYNX nakoniec zadržali až 19 osôb.  Cieľom akcie APAČ bola mafiánska skupina Takáčovcov.

Polícia Slovenskej republiky sa na sociálnej sieti pochválila videozáznamom a fotografiami z pondelňajšieho zásahu. Ako informovala TASR, vyšetrovateľ NAKA zadržaným osobám vzniesol obvinenie pre rôznu násilnú trestnú činnosť, ako sú založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, všeobecné ohrozovanie, poškodzovanie cudzej veci, ublíženie na zdraví a iné.

Veľká razia proti Takáčovcom je obrovským úspechom. Medzi 19 zadržanými však nie je Ľubomír Kudlička, ktorý je už niekoľko rokov považovaný za bossa mafiánskej skupiny. Kudličku pritom v minulosti už niekoľkokrát obvinili, okrem iného aj za ekonomickú trestnú činnosť. Takáčovci však začínali rovnako ako iní mafiáni, demonštráciou hrubej sily a šírením strachu.

Kto sú Takáčovci?

Prví mafiáni sa v hlavnom meste začínajú objavovať koncom 80. rokov. V tých 90. už na celom Slovensku operuje hneď niekoľko skupín organizovaného zločinu. V samotnej Bratislave ich je hneď niekoľko. Danišovci, Sýkorovci aj Takáčovci, o niečo neskôr Piťovci. Ako býva zvykom, každá skupina nesie svoj názov po jej zakladateľovi a prvom bossovi. V prípade Takáčovcov išlo o Jána Takáča.

Pri slovenských mafiánoch pomaly už ani neprekvapuje, ak sa zakladateľ skupiny organizovaného zločinu či jej kľúčoví členovia na začiatku stretávali v ringu. Podobne ako mnohí iní, pochádzal aj Ján Takáč z prostredia bojových športov. Možno aj preto až do súčasnosti na Slovensku prežil stereotyp o tom, že bojový šport je nutne spájaný s násilím v civilnom živote.

Na začiatku 90. rokov mal však Takáč k mafii ešte ďaleko. V Bratislave v tom čase vládli Danišovci, ktorých by sme mohli označiť za priekopníkov mafie na Slovensku takmer bezprostredne po Nežnej revolúcii. Najväčšiu slávu však v hlavnom meste nakoniec „zožali“ Sýkorovci. Takáčovci patrili až druhej vlne bratislavského podsvetia.

Ján Takáč začínal ako biletár v známom bratislavskom V-klube. Podobne ako ďalšie mafiánske skupiny využil v 90. rokoch to, kvôli čomu stáli v novembri 89 na uliciach desaťtisíce ľudí. Zavedenie trhovej ekonomiky okrem iného prinieslo do hlavného mesta množstvo nových kaviarní, reštaurácií, hotelov, herní, kasín. A tie bolo predsa treba ochraňovať. Respektíve, vypaľovať.

Takáčovci to však nebol ani zďaleka len Ján Takáč. Neodlučiteľnou, aj keď nie úplne priamou súčasťou skupiny bol aj bratislavský podnikateľ Jozef Surovčík. Kým Jozef Takáč a jeho posluhovači predstavovali hrubú silu a klasický model zločineckej skupiny, ktorá svoje aktivity oficiálne skrývala za frázu „ochrany majetku a osôb“, Surovčík bol majiteľom barov, klubov a hlavne kasín, ktoré v 90. rokoch rástli ako huby po daždi. Príbeh Takáčovca nejde vyrozprávať bez Surovčíka rovnako, ako nemožno opísať život Surovčíka bez spomenutia mafiánskej skupiny okolo Jozefa Takáča.

Zásah polície proti Takáčovcom v pondelok 28. októbra, Foto: SITA/Polícia SR

Problémy s Albáncami

Takáčovci operovali najmä v okrese Bratislava II. Ich hlavným stánkom bol bratislavský Ružinov. Keďže v meste operovalo hneď niekoľko mafiánskych skupín, každá mala vlastné teritórium a sféru vplyvu, ktoré spadalo výhradne pod jej právomoci. Ak sa záujmy prelínali, vznikali medzi jednotlivými skupinami roztržky, násilne incidenty, ktoré prerastali až do „otvorených vojen“ a mafiánskych popráv.

Na prelome tisícročí sa však v Bratislave objavil spoločný nepriateľ. Boli ním balkánske mafiánske skupiny, najmä Albánci, ktoré sa zaoberali distribúciou drog v kluboch hlavného mesta. Vo veľkom sa začali objavovať aj v Surovčíkových podnikoch, kde predávali heroín. Všetko nakoniec vyriešili Takáčovci, tak ako im to bolo blízke.

V obchodnom stredisku Jadran sa totiž stretávali Takáčovci, no niektoré priestory patrili práve Balkáncom. V marci 2001 na nich nabehlo maskované komando v uniformách pripomínajúcich tie policajné. Zničili bary, pobili hostí aj balkánskych mafiánov. Krátko na to sa pokúsili o pomstu. Granát, ktorý mal skončiť v Surovčíkovej reštaurácii však vybuchol priamo pri Bosniakovi, ktorý sa ho tam pokúšal hodiť.

Výbuch v bratislavskom Jadrane v roku 2004, foto: Archív TASR

Mafiánske popravy

Problém s Balkáncami sa teda nakoniec podarilo vyriešiť. Keď už nebolo nepriateľa spoza hraníc, bratislavské skupiny začali znovu súperiť medzi sebou. V roku 2003 získavali Surovčík a Takáč v hlavnom meste čoraz väčší vplyv a čoraz väčšie zisky. Niekto sa ich teda rozhodol odstrániť. Všetko naznačuje, že išlo o Sýkorovcov, na ktorých čele už medzičasom stál Kýbel, alias Róbert Lališ. Samotného Takáča mali popraviť po dohode s Lališom Piťovci.

Prvý išiel Ján Takáč. Ten napriek tomu, že Takáčovcom vybuchovali za posledné mesiace granáty a nálože takmer pravidelne, chodil akoby na truc bez ochranky. Na Kramároch mu nakoniec v septembri 2003 niekto do tela vpálil 10 guliek. Hovorilo sa aj o tom, že za všetkým stál Surovčík, ktorý chcel v novom tisícročí prejsť na sofistikovanejšie metódy trestnej činnosti, no Takáč stále zastával starú mafiánsku školu 90. rokov.

Surovčík však Takáča nasledoval o tri mesiace. V Senci ho popravili 7 strelami, pritom jedna mierila zozadu priamo do hlavy. V novembri bol popravený aj ďalší z vysoko postavených členov Takáčovcov – Róbert Pál. Práve jeho vražda, je zo spomínaných troch jediná objasnená. Za Sýkorovcov si 12-ročný trest odsedel Richard R.. V nasledujúcom roku sa niekto pokúsil odpraviť aj ďalšieho z vysokopostavených Takáčovcov – Iva Ružiča, nastražením bomby v bratislavskom Jadrane.

Ľubomír Kudlička v roku 2017, foto: Archív TASR/Branislav Račko

Po mafiánskych popravách najvyšších predstaviteľov Takáčovcov sa mal na čelo skupiny postaviť Ľubomír Kudlička. Podľa záznamov z roku 2011 mala mať ešte pred niekoľkými rokmi skupina viac ako 100 členov. Kudličku pritom ešte v roku 2004 obvinili za výpalníctvo, pričom prokurátor neskôr trestné stíhanie zastavil. V roku 2012 mu prischlo aj ďalšie obvinenie za podvody s nehnuteľnosťami, známe ako pozemková mafia. Za mrežami skončil začiatkom roku 2017, no nie nadlho. Mafiánsky boss bol prepustený na slobodu ešte v lete toho roku.

juliamikolasikova.blog.sme.sk, HNOnline, bratislavskenoviny.sk, TASR, aktuality.sk, cas.sk
0
Uložiť článok
Komentovať