Testovanie majú deviataci už za sebou, teraz čakajú na výsledky, ktoré odzrkadlia ich vedomosti. Často sú však tieto skúšky terčom kritiky najmä pre neefektívnosť. Výsledky sú viac-menej informatívne a stredné školy ich nemusia brať pri prijímacom konaní do úvahy. Na názor sme sa pýtali aj odborníka.
Faktom je, že primárna funkcia „monitoru“ je overenie znalostí žiaka. V poslednom testovaní 2024 dosiahli žiaci v rámci matematiky priemernú úspešnosť 58,2 %, zo slovenského jazyka a literatúry 61,3 % a z maďarského jazyka a literatúry 63,9 %.
Výrazný rozdiel je vidieť medzi krajmi a regiónmi. Najväčšiu úspešnosť získali žiaci v Bratislave, najmenšiu vo východných mestách ako Gelnica, Trebišov či Kežmarok, ktoré dosiahli výsledky pod národným priemerom. V týchto mestách je však zároveň zvýšený počet žiakov z rodín v hmotnej núdzi.
Výsledky ukazujú úroveň vedomostí žiakov
Otázky sme adresovali Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM), ktorý má v pôsobnosti ministerstvo školstva. Podľa nich je testovanie deviatakov objektívny nástroj na meranie a porovnávanie výkonov jednotlivých žiakov, škôl i regiónov. Zároveň poskytuje komplexný obraz a prehľad vedomostí žiaka pri prechode zo základnej školy na strednú.
Ak vám tento článok niečo dal, odmeňte ho. Nie lajkom, ale podporou. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
„Informácie slúžia školám, ministerstvám, zriaďovateľom škôl a iným inštitúciám či odbornej verejnosti na rôzne analýzy (napr. analýza vplyvu socioekonomického zázemia žiakov na študijné výsledky a pod.), tieto dáta slúžia ako podklad pre rôzne štatistiky a porovnávania na úrovni krajín OECD a i.,“ tvrdí ministerstvo školstva.
Výhodou absolvovania testovania je, že ak žiaci získajú úspešnosť 90 % v oboch predmetoch (slovenský jazyk a literatúra a matematika), sú prijatí na gymnázium bez prijímačiek. Pri stredných odborných školách je hranica 80 %. V iných prípadoch sa však výsledky nemusia brať do úvahy, kritériá prijímacích skúšok si zostavuje škola sama.
NIVAM taktiež výsledky testov využíva v analýzach.
Testovanie nemá slúžiť ako súťaž, treba ho urobiť zmysluplné a efektívne
Portál interez k problematike oslovil aj odborníka na vzdelávanie Juraja Hipša. Ten naráža práve na efektívnosť a to, že testovanie musí mať zmysel.
„V slovenskom vzdelávacom systéme potrebujeme kvalitné testovanie, ktoré nám povie, ako sú na tom žiaci a žiačky napríklad s úrovňou čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti, alebo so schopnosťou používať cudzí jazyk. Testovanie však musí byť pripravené kvalitne, nemalo by sa sústreďovať na encyklopedické vedomosti a memorovanie,“ myslí si odborník.
Zároveň podľa neho nemajú testy slúžiť na to, aby školy medzi sebou súťažili. Účel merania má slúžiť na to, aby mali školy reálne informácie o vedomostiach a zručnostiach svojich žiakov a aby im pomohlo v zlepšení výsledkov do budúcich rokov.
„Treba ho robiť zmysluplné a efektívne. Z testovania nemáme robiť strašiaka, ale nástroj, ktorý má pomáhať samotným školám sa zlepšovať. Kvalitné nástroje, ktoré merajú pokrok dieťaťa na Slovensku, zúfalo chýbajú,“ dodáva Hipš.
Nahlásiť chybu v článku