Ľudia museli v roku 1953 odovzdať peniaze, dostali ruské nepodarky. Zadarmo sme sa čvachtali v liečivom prameni

Aj tento týždeň ste si na našom webe mohli v rámci sekcie PREMIUM prečítať množstvo zaujímavých článkov a rozhovorov od našich redaktorov. Reagovali na súčasnú situáciu vo svete a na Slovensku a zároveň vám priniesli ďalšie cestovateľské tipy či historické články. Určite čítajte ďalej.

Novinárka Kajtárová v otvorenom rozhovore

Nesnívala o tom, že sa vydá smerom, ktorým napokon išla. Žurnalistika pre ňu predstavovala prostredie, v ktorom novinárom politici aj ľudia nadávajú a oni samotní si skáču po hlave. Jej pohľad sa však neskôr, keď prišla do terénu, zmenil. Pocit solidarity ešte viac zintenzívnila vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej.

Reportérka Gabriela Kajtárová je siedmou respondentkou v sérii rozhovorov so ženami z verejného života, ktoré hýbu spoločnosťou. Odpovedá na otázky o vzťahoch politikov k novinárom, cenzúre, rešpekte voči inému názoru a hovorí aj o tom, či je možné zachovať si objektivitu. Žijeme podľa nej v krajine, ktorá podľahla sebadeštrukcii? Kde je červená čiara, ktorá by pre ňu znamenala odchod zo Slovenska? A aké sú jej ďalšie plány?

Dočítate sa tu: Kajtárová: Na Slovensku zostala len hŕstka slobodných médií, ľudia si myslia, že za nich vyriešime problémy

Mal 24 osobností, ktoré páchali zločiny, súd ho oslobodil

Billy Milligan sa stal prvým človekom, ktorý bol zbavený viny v dôsledku uznania poruchy osobnosti. To znamená, že skutky síce vykonal svojimi rukami, avšak neurobil ich on. V Billyho hlave žilo celkovo 24 rôznych identít, ktorých správanie nedokázal ovládať. Túto verziu uznal aj súd, napriek tomu, že mnohí ľudia s ňou nesúhlasia.

Billyho otec mal problémy s alkoholom, trpel depresiou a po prvotnom nepodarenom pokuse o samovraždu napokon po otrave oxidom uhoľnatým o svoj život prišiel. Jeho mama zase vystriedala niekoľko partnerov a asi žiadny z nich nebol pre malého chlapca a jeho súrodencov ideálnym vzorom. Posledné manželstvo uzavrela s mužom menom Chalmer Milligan, ktorý sa stal Billyho nevlastným otcom. Podľa neskorších psychiatrických vyšetrení práve sem siahajú korene zrodenia jeho poruchy osobnosti, ktorá sa stala kľúčovou v zamotanom prípade, ktorý mediálne obletel svet.

Čo všetko Billy vykonal a ako je možné, že ho súd oslobodil, si môžete prečítať v našom článku: Ženy znásilňovala lesbička v jeho hlave. Billy mal 24 osobností, súd ho oslobodil, lebo zločiny nepáchalo jeho pravé ja

Navštívili sme najhlbšiu reštauráciu na svete

Možností ako a kde sa najesť je naozaj nekonečné množstvo. My sme sa boli pozrieť v reštaurácii, ktorá sa hrdí statusom jediná v hĺbke 125 metrov pod zemským povrchom. Reštaurácia Karczma Górnicza je skrytá v hĺbkach desiatok metrov, nachádza sa v bývalej soľnej bani v poľskom mestečku Wieliczka.

Od klasickej bufetovej ponuky si objednáte menu prakticky na mieru, ktoré má zmysel hlavne na akciách, ako sú spomínané svadby či kongresy.

Čo všetko môžete v hĺbke bane robiť a či sa ju oplatí navštíviť, sme pre vás zhrnuli v reportáži: 125 metrov pod zemou: Navštívili sme najhlbšiu reštauráciu na svete, len 1,5 hodiny od našich hraníc, nepočuli ste o nej

Rodina nevzdáva pátranie ani po 27 rokoch

Písal sa 24. marec 1998, keď v skorých ranných hodinách Ron Bradley zbadal svoju dcéru Amy Lynn Bradley na krátky moment na balkóne kajuty výletnej lode Rhapsody of the Seas. Rodina si užívala spoločnú dovolenku. Keď sa jej smerom pozrel približne o pol hodinu neskôr, 23-ročné dievča tam už nebolo.

Rodina sa okamžite pustila do pátrania, prípad však nie je vyriešený do dnešného dňa. Posádka lode odmietla spolupracovať, niektorí tvrdia, že Amy skočila do mora alebo spadla z balkóna. V priebehu rokov sa ale objavilo viacero svedkov, ktorí tvrdili, že ju videli a niekto ju zrejme drží proti jej vôli.

Ak chcete vedieť viac o tom, ako Amy zmizla a prečo ju nevypátrali do dnešného dňa, kliknite sem: Z výletnej lode zmizla bez stopy: Rodina po žene pátra 27 rokov, viní personál. Toto boli ich posledné slová

Medzi Dankom a Ficom to opäť škrípe

Andrej Danko opäť posiela kritické odkazy svojmu koaličnému partnerovi prostredníctvom sociálnej siete. Pripomína to situáciu, ktorú Slovensko zažívalo niekoľko mesiacov počas vládnej krízy. Podľa politológa Tomáša Koziaka zažívame podobný scenár ako počas vlády Igora Matoviča, kedy si ako premiér a neskôr ako minister vymieňal, miestami až osobné, odkazy s Richardom Sulíkom.

Odborník zároveň upozorňuje na nervozitu Andreja Danka, s čím sú spojené aj jeho výroky. Slovenská národná strana sa podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo nachádza mimo parlamentných brán. Podľa toho najnovšieho aktuálne dosahuje podporu 4,2 percenta.

„Stáva sa z neho marginálny politik a je možné, že ho na čele SNS pred voľbami nahradí niekto iný. Čudoval by som sa, ak by k tomu nedošlo. Tu je výmena predsedu prirodzeným vyústením procesov,“ konštatuje s tým, že sa Danko, ak sa to ešte dá, snaží zachrániť si svoju tvár a ukázať, že to on je ten, kto si dovolí kritizovať Fica.

Viac o tom, čo sa stalo medzi koaličnými partnermi a čo si o tom myslí politológ, sa dozviete tu: Medzi Dankom a Ficom to opäť škrípe: „Je to ako pri Matovičovi a Sulíkovi, šéf SNS je nervózny,“ hovorí politológ

Prizerá sa svet genocíde?

Nikdy nekončiaci a komplikovaný spor. Aj tak sa nazýva izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý narazil na múr na konci slepej uličky, z ktorej sa jeho hlavní aktéri sotva môžu otočiť, tobôž nájsť riešenie.

Izraelské ľudskoprávne organizácie Be-celem a Lekári za ľudské práva v pondelok v spoločnom vyhlásení upozornili, že vojna v Pásme Gazy predstavuje genocídu voči Palestínčanom. Izrael tieto tvrdenia odmieta, pokračuje v leteckých aj pozemných operáciách a ignoruje humanitárnu krízu, ničí nemocnice aj školy.

Keďže dianie v Pásme Gazy je komplikované a pôvod konfliktu siaha ďaleko do minulosti, pripravili sme pre vás prehľad základných otázok a odpovedí. Vysvetľujú Josef Kraus z katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne a šéf Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher.

Odpovede na sedem základných otázok si prečítate na tomto odkaze: Prizerá sa svet genocíde? „Izrael v Pásme Gazy vedome zabíja a mrzačí civilistov, je to čisté zlo,“ hovorí Weisenbacher

Operácia Paperclip: Keď Hitlerovi muži pili kávu s Kennedym

Niektorí sa vzdali pri konflikte, iní túžili uniknúť zo zničenej Európy po vojne. Mnohí však prijali veľkorysé ponuky výmenou za spoluprácu a odleteli do Spojených štátov, aby sa vyhli súdu, väzeniu, či dokonca možnej poprave. A sotva stíchli posledné výstrely druhej svetovej vojny, rodila sa tá studená, ktorá tento presun nielenže umožnila, ale ho priamo vítala.

Američania vedeli, že ak ich nezískajú oni, šance sa skôr či neskôr chopí Sovietsky zväz. A tak len čo sa jedna vojna skončila, začínala nová éra a s ňou aj jedna z najkontroverznejších operácií americkej vlády v dejinách.

Viac sa dozviete v článku: Hitlerovi muži pili kávu s Kennedym: Najkontroverznejšia operácia v histórii, pri ktorej do USA naverbovali stovky nacistov

Viliam predáva jedny z naj melónov na Slovensku

Keď na vás na Instagrame vyskočí jedno z videí 28-ročného Viliama Szabóa z Melónova, okamžite sa vám začnú zbiehať slinky. Jeho stánok, ktorý nájdete na parkovisku pri hrádzi v bratislavských Rusovciach, sa špecializuje na čo najkvalitnejšie, najšťavnatejšie a najväčšie melóny na Slovensku. A úprimne, takéto ohromné kúsky sme naživo ešte asi nevideli.

Mnohých zákazníkov však prekvapí cena. V stánku totiž melón stojí až 3,80 € za kilogram, čo sa niektorým môže zdať priveľa. Ako však predajca vysvetľuje, cena sa počas sezóny mení a nie je vždy rovnaká. Zároveň zdôrazňuje zásadný rozdiel medzi jeho melónmi a tými, ktoré kúpite v bežnom supermarkete.

V dnešnom rozhovore sme sa porozprávali o všetkom, čo by vás mohlo zaujímať – ako má chutiť naozaj dobrý melón, ako si správne vybrať ten najlepší aj bez pomoci predajcu a čo si skontrolovať predtým, než si ho odnesiete domov. Viliam tiež prezradil, odkiaľ získava také dokonalé kúsky, čo robí s tými nepodarenými, a mnoho ďalšieho.

Viac sa dozviete v rozhovore: Viliam predáva jedny z naj melónov na Slovensku: Zákazník za ne dal aj 150 €. Takto rozoznáte, ktorý je top, vzhľad klame

Politikov sme sa pýtali na uznanie Palestíny a na dianie v Gaze

Pásmo Gazy zažíva absolútnu krízu. Na väčšine územia boli naplnené prahové hodnoty hladomoru. Šíri sa tu hlad a smrť. Izrael napriek výzvam medzinárodného spoločenstva naďalej blokuje dodávky humanitárnej pomoci. V stredu sa navyše opäť objavili správy o streľbe do civilného obyvateľstva zo strany izraelskej armády.

Britský premiér Keir Starmer odkázal, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s teroristickou organizáciou Hamas vo vojne v Pásme Gazy, Spojené kráľovstvo v septembri uzná Palestínsky štát. Tento plán avizoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Palestínu ako štát uznalo už v minulosti 147 zo 193 členských štátov OSN, medzi nimi aj Slovensko.

Interez oslovil slovenských politikov a političky, aby sa k situácii vyjadrili. Predstaviteľom strán sme položili dve otázky – aký je ich postoj k situácii v Gaze a či si myslia, že by mal byť uznaný Palestínsky štát.

Ako odpovedali Jaroslav Naď (Demokrati), Jozef Pročko (Slovensko), Alojz Hlina (SaS), Beáta Jurík (PS) a Richard Glück (Smer-SD), a aké je stanovisko KDH, si prečítate tu: Politikov sme sa pýtali na uznanie Palestíny a na dianie v Gaze: Glück spomína „dvojaký kilometer”, Jurík zničenie Hamasu

Hasič Peter Baša: Najhoršie sú dopravné nehody

Nie je to len zamestnanie, je to povolanie, ktoré musí človek milovať. Peter Baša je hasičom už 13 rokov. Vo svojom povolaní sa našiel – vyhovuje mu, že nie je stereotypné, že sa môže stále vzdelávať a pracovať na sebe, ale aj výborný kolektív na pracovisku.

„Niekedy máme výjazdov osem, z toho sedem požiarov a jednu nehodu, inokedy päť nehôd a dva požiare. Nedá sa to dopredu určiť – každý deň je iný. Teraz je napríklad obdobie žatvy, takže máme výjazdy k požiarom obilia, strnísk či traktorov. Tých výjazdov je jednoducho veľa,“ povedal nám v otvorenom rozhovore.

V rozhovore nám opísal nielen časté chyby, aké ľudia robia, ale aj to, aký vplyv majú na jeho prácu moderné technológie. Zisťovali sme tiež, ako sa hasiči vyrovnávajú so psychickou záťažou svojej práce a aké predpoklady by mal mať človek, ktorý by sa chcel stať hasičom.

„Určite tie najťažšie dopravné nehody, pri ktorých došlo k úmrtiu. To človeku ostane v hlave. A tiež fyzicky náročné požiare – napríklad asi päť rokov dozadu, keď v Trnave horela výrobná hala s chemikáliami. Zásah trval od skorého rána až do ďalšieho rána, potom sa ešte niekoľko dní chodilo na dohášanie. Boli tam ťažké podmienky a veľa zúčastnených zložiek,“ povedal.

Viac sa dozviete v článku: Hasič Peter Baša: Najhoršie sú dopravné nehody, tie ostávajú v hlave. Ak vám horí dom, nemá zmysel riskovať život

Čvachtali sme sa v prírodnom prameni úplne zadarmo

Keď teplomer ukazuje nad 30 stupňov Celzia a ulice v meste sa menia na rozpálenú pec, neexistuje lepší nápad, ako uniknúť do objatia hôr k vode. Preto sme navštívili prameň v regióne Liptov, kde sa spája kúpeľný relax s kultúrou, prírodou aj so športom.

Zbalili sme si deku, uterák, vodu a pár dobrôt, ako sa na správny letný výlet patrí. Keď sme dorazili do dediny, obklopení krásnou horskou panorámou Nízkych Tatier, v diaľke sme zbadali rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa, ktorý stojí len pár desiatok metrov od samotnej kade. Rozhodli sme sa zaparkovať práve tu, parkovné stálo 5 eur na deň. Po pár minútach chôdze po úzkej asfaltovej ceste sme prišli k liečivej minerálnej vode, ktorú miestni obyvatelia volajú „kaďa“. Čakala nás tam však hlava na hlave, uterák na uteráku, krik detí a štekot psov. Napriek tomu miesto pôsobilo príjemne.

Celú reportáž si môžete prečítať tu: Čvachtali sme sa v liečivom prameni úplne zadarmo: Bola tam však hlava na hlave a nie ideálna čistota vody

Tajný bankrot Československa v roku 1953

Viete si predstaviť, že by vám z ničoho nič štát vzal vaše peniaze, na ktoré ste tvrdo pracovali alebo ste si ich roky šetrili, a vrátil vám z nich len smiešnu čiastku? Navyše by ste boli voči tejto situácii úplne bezradní? 

Aj keď to znie dnes nepredstaviteľne, skúste sa opýtať rodičov alebo starých rodičov, či si ešte spomínajú na 50. roky minulého storočia. Menová reforma prišla nečakane, doslova niekoľko hodín po tom, ako komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký verejne prisľúbil, že sa nič také nestane. Možno ste o menovej reforme nikdy nepočuli. Nie je to pritom tak dávno, keď sa odohrala.

Ako na ňu spomínajú ľudia, ktorej sa dotkla, sa dozviete v našom článku: Tajný bankrot Československa v roku 1953: Ľudia museli dať všetky peniaze štátu, dostali ruské nepodarky. Nebolo čo kupovať

Pozri aj:

Druhý najbohatší Slovák začínal predajom džúsov. Boli sme sa kúpať zadarmo v našej najkrajšej nádrži