Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon o vypovedaní neuplatňovanej dohody so Spojenými štátmi o znížení zásob plutónia. Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o mieri na Ukrajine a minulý týždeň oznámil zrušenie plánovaného summitu s Putinom. Takéto rokovanie sa podľa neho neuskutoční, kým nebude jasné, že šéf Kremľa chce uzavrieť dohodu.
Obrovské zásoby plutónia
Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní. Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii (PMDA) vstúpila do platnosti v roku 2011. Zaväzovala obe krajiny, aby sa každá zbavila najmenej 34 ton plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17 000 jadrových hlavíc.
Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody pre sankcie a ďalšie údajne nepriateľské kroky USA, rozširovanie NATO a zmeny v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.
Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci a spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc. Ako vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov, v roku 1986 ich mali zhruba 73 000.
Nahlásiť chybu v článku