Prvýkrát ho vyslovil okolo roku 1970 americký biológ Arthur Galston, keď chcel poukázať na škody, ktoré napáchala Amerika použitím látok ako Agent Orange vo Vietname. V súčasnosti aktivisti bojujú za to, aby sa ekocída stala skutočným zločinom.
Ekocída by sa mala stať medzinárodným zločinom
Hnutie aktivistov a právnikov bojuje za to, aby sa ekocída stala medzinárodným zločinom spadajúcim do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (MTS). Nadácia Stop Ecocide dala dokopy prestížny tím odborníkov z rôznych kútov sveta, pričom ich prvým krokom bude vytvoriť novú definíciu pojmu ekocída. Ako píše portál The Conversation, pre ľudstvo je to krok, ktorý môže zmeniť dejiny.
Znamenalo by to totiž, že príroda sa legálne stane entitou s vlastnými právami, ktoré bude nutné chrániť. Zatiaľ však ešte nie je celkom jasné, aké skutky budú považované za ekocídu, najmä v prípade, ak má konanie človeka sociálny a ekonomický prínos pre spoločnosť. Jednoznačne však budú ekocídou bezohľadné činy, ktoré napáchajú na životnom prostredí vážne a dlhodobé škody. Problémom je však otázka, kedy sú škody dostatočne vážne a dlhodobé na to, aby bol skutok považovaný za zločin. A kedy škody prevážia nad ekonomickými a sociálnymi benefitmi?
Stíhaný by mohol byť aj brazílsky prezident
Prvým človekom, ktorý v roku 1973 navrhol, aby sa ľudstvo začalo ekocídou vážne zaoberať, bol Richard Falk, profesor medzinárodného práva, píše štúdia publikovaná v časopise Environmental Warfare and Ecocide — Facts, Appraisal, and Proposals. Ani po desiatkach rokov sa však ekocída nikdy nestala oficiálne uznávaným zločinom. Ak sa chce MTS venovať otázke ochrany životného prostredia, jediná zbraň, ktorú má v súčasnosti v rukách, je zločin proti ľudskosti. Vzhľadom na povahu takýchto zločinov sa však súd životným prostredím zaoberá len v prípade, ak bolo preukázané, že k deštrukcii došlo napríklad počas útoku na ľudí.
Hnutie však dúfa, že toto sa čoskoro zmení a ekocída sa stane samostatným zločinom, ktorý bude po symbolickej, ale aj normatívnej stránke podobný genocíde. Za medzidruhovú genocídu by tak bolo možné považovať napríklad šieste masové vymieranie druhov. Alebo by mohol byť trestne stíhaný brazílsky prezident Jair Bolsonaro za to, čo urobil s Amazonským pralesom. Cieľom tejto zmeny je dosiahnuť, aby boli chránené nielen ľudské práva, ale aj biosféra.
Samozrejme, mnohým ľuďom sa tento krok páčiť nebude. Najmä v západných kultúrach si totiž človek privykol na to, že je stredom vesmíru a fauna a flóra sú mu podriadené. Za práva zvierat v tomto smere bojuje aj Nonhuman Rights Project. Americká organizácia sa snaží dosiahnuť, aby boli práva priznané napríklad aj slonom, delfínom či opiciam. O pokrok sa snaží aj Británia, ktorá chce v rámci novej legislatívy uznať, že zvieratá sú právne cítiace bytosti, informuje The Guardian. Právami prírody sa čoraz viac zaoberajú aj ďalšie krajiny, vrátane Nového Zélandu či Indie.
Nahlásiť chybu v článku