Koľko toho ovládate o slovanskej kultúre a histórii? Pozor, tento kvíz zvládne na 100 % len pravý Slovan

V 13. storočí boli Slovania napadnutí a dobytí Mongolskou ríšou, ktorú viedol kočovný bojovník Džingischán. Mongoli už dobyli rozsiahle územie siahajúce od Číny po Strednú Áziu a teraz expandovali na západ. Invázia na slovanské územia začala nadobro v 13. storočí, keď sa mongolské armády presunuli do Ruska, Ukrajiny a iných častí východnej Európy. Medzi 13. a 14. storočím prebehli najdôležitejšie súboje (ako bitka pri rieke Kalka a bitka pri rieke Slaná), ktoré spečatili osud Slovanov.

Medzi západných Slovanov okrem Slovákov, Čechov a Poliakov patria i lužickí Srbi, Kašubovia, Slezania, rovnako ako Moravania a Pomoranskí Slovinci.

Hoci mnohí by za najmladšiu slovanskú krajinu označili Kosovo, nie je tomu tak - toto čiastočne uznané územie totiž tvoria z prevažnej väčšiny zástupci albánskeho etnika. Čiernohorci sa radia k južným Slovanom a po referende a vyhlásení nezávislosti v roku 2006 krajinu uznalo medzinárodné spoločenstvo za suverénny štát. Následne sa pripojila k Organizácii Spojených národov a NATO. Na území mladej Čiernej Hory sa zdržiavajú predovšetkým Čiernohorci, ďalej tiež Srbi, Bosniaci a iné národy.

Bosniaci alebo bosnianski Moslimovia sú radení k južnoslovanským národom a tvoria približne 48 percent celkového zastúpenia Bosny a Hercegoviny. Zvyšnými národmi sú v prevažnej väčšine tiež Slovania - hlavne teda Srbi a Chorváti. Bosnu a Hercegovinu teda môžeme narozdiel od Litvy a Rumunska považovať za prevažne slovanskú krajinu.

Bielorusko počas platnosti Varšavskej zmluvy patrilo pod Sovietsky zväz, tým pádom priamo spadal pod zoznam krajín, ktorých sa dohoda týkala. Bulharsko nebolo síce súčasťou Sovietskeho zväzu, spadalo ale medzi krajiny, ktorých sa Varšavská zmluva týkala. Juhoslávia počas studenej vojny presadzovala politiku neangažovanosti, čo znamená, že sa nepripojila k žiadnej z dvoch veľkých vojenských aliancií tej doby – aliancii NATO alebo Varšavskej zmluve.

Asi nikomu nemusíme predstavovať meno slávnej poľskej vedkyne Marie Curie, ktorá bola známa svojou priekopníckou prácou v oblasti rádioaktivity. Ako prvá žena vôbec získala Nobelovu cenu a bola tiež prvou osobou vôbec, ktorej sa podarilo získať dve Nobelove ceny v rôznych oblastiach. Článok o nej si môžete prečítať na tomto odkaze.

Pojmom kračún označujeme oslavy zimného slnovratu, pričom v niektorých slovanských krajinách sa pod tento pojem označuje i najstaršie slovanské pomenovanie Vianoc. Vzťahujeme ho najmä na oslavy slnka a bohov, ktorí sú s ním spojení, pričom sa svetlo tradične vyskytuje vo všetkých aspektoch osláv - Rusi napríklad počas osláv posielali z kopca horiace koleso, južní Slovania zase do veľkého ohňa vkladali badnik, zvláštne poleno s rituálnym významom.

V slovanských mýtoch hrá oheň často významnú úlohu a využíva sa v rituáloch i príbehoch o stvorení a fungovaní sveta. V slovenskej mytológii stvorili svet bohovia Svantevit a Lada, kde podľa jednej z verzií rozvírili veľký oheň a pomocou popola tvarovali zem. V inej verzii použili plamene na vytvorenie hviezd a mesiaca. Ukrajinci zase podľa svojej mytológie majú boha Dazhboga, ktorý použil ohnivý šíp na prepichnutie vajíčka, ktoré obsahovalo vesmír. Pomocou ohňa a tepla dal potom boh svetlu život. V slovinskej mytológii zase bohovia Bog a Polna, podobne ako v slovenských mýtoch, vytvorili veľký oheň, ktorým vytvarovali zem a hory. Z iskier sa stali hviezdy a z dymu oblaky.

Rakia je tradičná ovocná pálenka populárna vo viacerých krajinách juhovýchodnej Európy. Vyrába sa destiláciou fermentovaného ovocia a konzumuje sa ako digestív alebo aperitív. V procese výroby sa konečný výrobok farebne podobá jantáru a má 40 až 60 percent alkoholu. Hoci o pôvode rakie sa vedú spory (samotný nápad pravdepodobne vznikol na území Albánska), do balkánskych a slovanských krajín priniesli rakiu Srbi v 14. storočí.

Prijatie kresťanstva Chorvátmi je dlhý a zložitý historický proces, ktorého pôvod nie je dodnes jasný. Jedna teória naznačuje, že sa Chorváti stretli s kresťanstvom prvýkrát v 7. storočí pri strete s Byzantskou ríšou. Iná zase naznačuje, že Chorváti boli na kresťanstvo konvertovaní Franskou ríšou vo 8. storočí. Tak či onak však Chorváti prijali kresťanstvo oveľa skôr v porovnaní s inými slovanskými národmi, nakoľko už v 9. storočí viedli pomerne silný vzťah s rímskokatolíckou cirkvou.