Dávnejšie sme vám písali o francúzskom fotografovi Réhahnovi, ktorý posledných 10 rokov svojho života zasvätil dokumentovaniu vietnamských domorodých kmeňov v snahe zachrániť ich vymierajúcu kultúru. Dnes vám predstavíme kmeňu Bajau, ktorí sú v zahraničí označovaní aj ako „sea gypsies“. Celý svoj život totiž prežijú na vode a ich prirodzeným prostredím je oceán. Čo všetko vieme o týchto vodných ľuďoch?
Bajau sú ľudia, ktorí obývajú vody pri pobreží Malajzie. Réhahn navštívil 8 malých ostrovov, ktoré sú na kilometre vzdialené od civilizácie. A našiel tu ľudí, ktorí žijú stále tak ako ich predkovia celé storočia. Ich domovom je totiž oceán.
Takmer všetko, čo potrebujú, im ich domov ponúkne. Žijú v „dedinkách“, ktoré sa skladajú z niekoľkých chatrčí plávajúcich na vode. Živia sa lovom rýb na loďkách, ktoré si sami vyrobia. Potrebné drevo a pitnú vodu majú z neďalekých opustených ostrovov, medzi ktorými so svojimi plávajúcimi domami kočujú. Nezaujíma ich moderný svet ani peniaze. Jediné, čo je pre nich dôležité, je oceán a jeho dary…
Život na mori je pre deti hotovým rajom. Už od mala vedia perfektne plávať a vo vode strávia celé dni. Keď majú deti 8 rokov, rodičia ich učia loviť ryby. Rybolovu sa tu venuje každý bez ohľadu na vek či pohlavie. Dary oceánu sú zmyslom ich života. Bajau je etnická skupina, ktorá sa skladá z mnohých menších kmeňov. „Dedinka“ Omadal napríklad, je zložená z asi 70 rodín, pričom každá rodina má v priemere 5 detí. Všetci žijú v chatrčiach na vode. Tie sú v plytkej vode, pripevnené kôlmi o dno oceánu. Jednotlivé domy sú prepojené množstvom mostíkov. Takto si vybudovali svoju dedinku priamo nad oceánom.
Títo ľudia často ani netušia koľko majú rokov. Nežijú budúcnosťou ani minulosťou. Jediné, čo ich zaujíma, je prítomnosť. Fotograf Réhahn bol prekvapený pokojom a vyrovnanosťou, ktoré vo vodných „dedinách“ panovali. Najlepší lovci sa dokážu potápať do hĺbky 20 metrov a zadržia dych na niekoľko minút. To je zmyslom ich učenia. Potápanie do veľkých hĺbok si však často vyžiada už v mladom veku svoju daň. Mnohým už v mladosti praskli ušné bubienky…
Celodenný pobyt na slnku vyriešili títo ľudia jednoducho. Vyrábajú si vlastný „opaľovací krém“. Nazýva sa Borak a ide o pastu vyrobenú z kurkumy. Touto pastou sa natierajú takmer všetci. Pasta ochraňuje ich kožu pred silným slnkom. Koža je totiž znamením krásy a pasta tak pomáha mladým dievčatám zaujať ich budúcich manželov.
Ľudia z kmeňa Bajau nie sú obyvateľmi žiadnej krajiny. Životy žijú vo svojom vlastnoručne vytvorenom raji, ktorý im môžeme len závidieť.
Pozri aj: Závidia nám ich aj za hranicami. Toto sú plemenné zvieratá, ktoré boli vyšľachtené na Slovensku
interez.sk (Lukáš M.), thisisinsider.com
Ladislav otvoril unikátne kino, aké inde na Slovensku nenájdete: Ľudia odchádzajú nadšení, na vstupnom ušetria
Záhada rumunského národného pokladu: Zo strachu pred Nemcami ho poslali ukryť do Ruska. Dodnes ho nemajú naspäť
Mačetou ju udreli do hlavy, na zemi bola zbraň. Dian Fossey milovala gorily a položila za ne život, jej smrť je záhadou
Ricardo sa prisťahoval na Slovensko: Keď som sem prišiel, prenájmy v Bratislave stáli 600 eur, životné náklady stúpajú
Videli sme najkrajšie vianočné trhy u nás: Cítili sme sa ako v rozprávke, viadukt sa rozsvietil prvýkrát za 90 rokov
Matúš chodí všade pešo: V tejto európskej krajine sme sa báli. Chodník na Novom Zélande začína dezinfekčnou stanicou
Budú počas vianočných sviatkov otvorené obchody? Reťazce hlásia zmeny, pozrite sa, ako to bude po novom
Stavať ho začali ešte za Mečiara: Pri tuneli Višňové sa vystriedalo 12 ministrov, skoro po 30 rokoch ho otvárajú










Nahlásiť chybu v článku