Tieto aktivity Tokia v Tichom oceáne vyvolávajú rozhorčenie mnohých organizácií bojujúcich za práva zvierat. Tri rybárske lode, ktoré sa vydali na more v júni, sa vrátili s úlovkom 43 veľrýb minke a 134 vráskavcov severných, ako bolo vopred oznámené, uviedlo ministerstvo rybného priemyslu.
Japonsko je signatárom moratória Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) o love z roku 1986, ale využíva legislatívnu dieru, ktorá umožňuje zabíjanie veľrýb v mene vedeckého výskumu.
Tokio sa snaží dokázať, že populácia veľrýb je dostatočne veľká a udržateľná, a obnoviť tak komerčný výlov ako tradičný zdroj získavania potravy. Dopyt japonských konzumentov po veľrybom mäse však v ostatných rokoch výrazne poklesol, čo vyvoláva otázky, či je takýto rybolov ekonomicky odôvodniteľný.
Nátlak zahraničia na zastavenie tejto činnosti má však zatiaľ opačný efekt. Ide o ojedinelé slabé miesto inak bezproblémovej a vľúdnej japonskej diplomacie. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v roku 2014 nariadil Japonsku ukončiť pravidelný lov v antarktických vodách s tým, že tento projekt nespĺňa konvenčné vedecké normy.
Japonsko zrušilo svoj rybolov pre sezónu 2014-15, nasledujúceho roku sa však k nemu vrátilo s tým, že je realizovaný výlučne z rýdzo vedeckých dôvodov.
Pozri aj: Chodník korunami stromov v Bachledovej doline sprístupnia už v piatok
TASR
Nahlásiť chybu v článku