Avizované zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny z 19 % na 23 % sa dotkne štvrtiny potravín, najviac zasiahne rodiny s deťmi. Uviedla to Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS), v reakcii na konsolidačné opatrenia, ktoré v utorok (9. 9.) predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Napriek tomu, že vláda verejne avizovala zvýšenie DPH len na cukrovinky a čipsy, skutočný zoznam potravín so zvýšenou DPH odsúhlasený vládou je podľa nej rozsiahly a obsahuje aj raňajkové cereálie, müsli, ovocné kapsičky či snacky pre malé deti. Za potraviny s každodennou spotrebou si teda podľa PKS priplatia najmä rodiny s deťmi.
Slovensko bude mať najvyššiu DPH na potraviny v regióne
Venhartová upozornila, že zvýšenie DPH podľa prvotných odhadov zasiahne až štvrtinu všetkých potravín. SR je tak krajinou s najvyššou DPH na potraviny v regióne. Napríklad v susednej Českej republike je na potraviny jednotná sadzba 12 %, v Poľsku 5 a 8 %, v Maďarsku 5 a 18 %. Slováci pritom vynakladajú na potraviny najväčšiu časť svojich príjmov v porovnaní so susednými krajinami.
Vládny zoznam potravín zahŕňa podľa PKS okrem potravín, ktoré nakupujú najmä rodiny s deťmi, aj potraviny určené pre spotrebiteľov so zdravotnými problémami, s potravinovými alergiami a intoleranciami či potraviny, ktoré sú určené na podávanie sondou.
„Zoznam potravín presunutý do najvyššej sadzby DPH schválený vládou SR je oveľa rozsiahlejší, ako bolo avizované, a zvýšenie DPH zasiahne najmä rodiny s deťmi a osobitne zraniteľné skupiny obyvateľstva. Nerozumieme, prečo vláda na jednej strane pri energiách garantuje rovnaké ceny pre obyvateľov a pri takej základnej potrebe, ako sú potraviny, sa rozhodla zaťažiť už aj tak napnuté rodinné rozpočty,“ uviedla Venhartová.
Slovenské potraviny strácajú konkurencieschopnosť
Zdôraznila, že každoročne sa zvyšuje negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami a SR sa stáva čoraz viac závislá od dovozu potravín, najmä potravín s vyššou pridanou hodnotou. Konsolidačné opatrenia, ktoré zvyšujú náklady zamestnávateľov a zdražujú tak cenu práce a domácej výroby, spôsobujú, že slovenské potraviny nedokážu cenou konkurovať zahraničným výrobcom.
„Pojem potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, ako aj podpory vidieka je obľúbenou politickou témou. Potravinári však potrebujú vidieť konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu naštartovať nielen výrobu, ale aj spotrebu domácich potravín. Na Slovensku ideme, bohužiaľ, proti tomuto trendu a proti vlastným výrobcom. Vyzývame preto vládu SR, aby upustila od konsolidačných opatrení, ktoré budú utlmovať spotrebu a spomaľovať ekonomiku, a hľadala rozsiahlejšie možnosti úspory na strane výdavkov štátu,“ uzatvorila Venhartová.
Kamenický 9. septembra informoval, že balík konsolidačných opatrení na rok 2026 bude obsahovať 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. Výsledkom má byť zníženie deficitu verejných financií a postupná stabilizácia verejného dlhu.
Nahlásiť chybu v článku