Franz Reichelt bol krajčír pôvodom z Rakúska, no žijúci vo Francúzsku. Mal sen, nie však akýkoľvek. Medzi rokmi 1890 a 1900 bola na vzostupe éra letectva. Teplovzdušné balóny a vzducholode boli čoraz populárnejšie. V tom čase sa začínali vyvíjať aj lietadlá.
Reichelt bol novými technológiami očarený a aj on chcel do sveta vynálezov niečím prispieť. Začiatkom roku 1910 sa ľudia viac začínali sústreďovať na bezpečnosť počas lietania. Snažili sa preto prísť s nápadom, ktorý by pomohol pilotovi ale aj cestujúcim prežiť v prípade, ak by sa vo vzduchu niečo stalo.
Padáky síce už v tom čase existovali, boli však uspôsobené na pády s vysokej nadmorskej výšky. Pri zoskoku z nižšej nadmorskej výšky svoju funkciu plniť nedokázali. V roku 1911 preto Colonel Lalance, člen leteckého klubu Aéro-Club de France, ponúkol odmenu vo výške 10-tisíc frankov tomu, kto by vynašiel bezpečnostný padák pre pilotov, ktorý by nepresiahol váhu 25 kilogramov.
Reichelta okrem vlastnej vynaliezavosti motivovala aj vysoká odmena, dal sa preto do práce. Využil svoje krajčírske zručnosti a vytvoril prototyp niečoho, čo pripomínalo hodvábne skladacie krídla. Tie úspešne dokázali spomaliť pád figuríny natoľko, aby nedopadla tvrdo na zem. Veľkosťou a váhou mal však tento prototyp ešte stále ďaleko od toho, čo by sa dal považovať za bezpečný na použitie na zoskok z lietadla.
Franz nedokázal okresať váhu prototypov, nevzdával sa však. Neskôr sa mu podarilo vytvoriť niečo, čo pomenoval padákový oblek. Bol to klasický letecký oblek vystužený niekoľkými kovovými tyčami a gumenou obrubou. Reichelt si pri skorších pokusoch zlomil nohu veril však, že padák nefunguje len preto, lebo ho testuje zoskokmi z nízkych výšok.
Pokúšal sa preto presvedčiť policajné oddelenie v Paríži, aby ho nechali padák otestovať zoskokom z prvého poschodia Eiffelovej veže. Odmietali ho takmer rok, 4. februára 1912 mu však testovanie povolili. Policajti totiž verili, že na testovanie padáku použije figuríny. Krajčír nikomu neprezradil, že 4. februára o 7 hodine ráno má v pláne zoskočiť z veže on sám.
Reicheltovi priatelia aj policajti sa ho snažili presvedčiť, aby padák netestoval na sebe a neskákal. Keď sa ho opýtali na bezpečnostné opatrenia, odvetil, že chce experiment vyskúšať na vlastnej koži a dokázať, že jeho vynález stojí za to. Jeden z pozorovateľov sa mu pokúsil vysvetliť, že pri zoskoku na tak krátku vzdialenosť sa jeho padák nestihne otvoriť, Reichelt však vyhlásil: „Uvidíte, ako vám mojich 72 kíl a padák vezmeme priestor na akékoľvek argumenty.“
O 8:22 ráno Reichelt naposledy zamával davu predtým, než zoskočil z veže. Padák sa však neotvoril ako mal, obmotal sa okolo vynálezcu a Franz narazil plnou silou na studenú zem. Pád nemohol prežiť. Mal rozmliaždenú ruku, nohu, lebku aj chrbticu a krvácal z úst, nosa aj z uší. Francúzsky denník sa neskôr vyjadril, že okolostojaci údajne videli ako mal Franz aj po smrti oči otvorené a zreničky rozšírené hrôzou.
Informácia o smrti vynálezcu sa vďaka médiám čoskoro rozšírila do celého sveta. Aj keď Reichelt svoj cieľ nesplnil a nevytvoril funkčný padák, zaradil sa do siene slávny medzi podivných vynálezcov, ktorí zomreli pri pokuse dokázať hodnotu svojho vynálezu.
all-that-is-interesting
Nahlásiť chybu v článku