Rok 2024 by mohol byť vplyvom klimatického javu El Niňo teplejší ako doteraz rekordný rok 2023, varovala v piatok OSN, ktorá v rámci boja proti klimatickým zmenám zopakovala nutnosť drasticky znížiť emisie skleníkových plynov.
„Klimatické zmeny sú najväčšou výzvou, ktorej ľudstvo čelí. Ovplyvňuje nás všetkých, najmä tých najzraniteľnejších,“ povedala v piatok v Ženeve generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Celeste Saulová.
Pri prezentácii zistení vedcov zdôraznila, že „už si nemôžeme dovoliť dlhšie čakať“.
Uznala, že ľudstvo už v boji proti zmene klímy podniká isté kroky, ale podľa nej treba „urobiť viac a urobiť to rýchlo“. Vysvetlila, že je potrebné drastické zníženie emisií skleníkových plynov a zrýchlený prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Saulová, ktorá sa stala generálnou tajomníčkou WMO 1. januára, vysvetlila, že zatiaľ čo fenomény ako El Niño sa vyskytujú prirodzene a prichádzajú a odchádzajú z roka na rok, dlhodobejšie klimatické zmeny eskalujú, a „to jednoznačne v dôsledku ľudskej činnosti“.
La Niña nahradil El Niňo
Pri pohľade do budúcnosti šéfka WMO varovala, že keďže ochladzujúci sa fenomén La Niña bol v polovici minulého roka nahradený otepľujúcim El Niňom, ktorý má najväčší vplyv na globálne teploty zvyčajne po dosiahnutí svojho vrcholu, rok 2024 by mohol byť ešte teplejší ako rok 2023.
Vedci z Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) predpokladajú, že El Niňo zoslabne v priebehu jari.
Aj odborníci z NOAA dokonca na základe výpočtu pravdepodobnosti tvrdia, že existuje jedna šanca k trom, že rok 2024 bude teplejší ako rok 2023, a 99-percentná šanca, že rok 2024 sa zaradí medzi päť najhorúcejších rokov vôbec, uviedla agentúra AFP.
WMO v piatok zverejnila správu o globálnych teplotách za rok 2023 a konštatuje v nej, že júl a august minulého roka boli dva najteplejšie mesiace, aké kedy boli zaznamenané.
Vo svojej správe WMO uviedla, že priemerná ročná globálna teplota v roku 2023 bola v porovnaní s predindustriálnou úrovňou z rokov 1850-1900 o 1,45 stupňa Celzia vyššia.
Parížske klimatické dohody z roku 2015 mali za cieľ obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami – a ak je to možné, na 1,5 stupňa Celzia.
Treba prelomové kroky
Generálny tajomník OSN António Guterres reagoval na najnovšiu správu WMO konštatovaním, že rok 2023 bol len ukážkou katastrofickej budúcnosti, ktorá ľudstvo čaká, ak nebude konať hneď. „Na rekordné zvýšenie teploty musíme reagovať prelomovými krokmi,“ vyzval Guterres.
Dodal, že ľudstvo sa stále môže vyhnúť klimatickej katastrofe, ale len za predpokladu, že bude „konať teraz s ambíciou obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia a zabezpečiť klimatickú spravodlivosť“.
AFP vo svojej správe pripomína, že dlhodobé sledovanie globálnych teplôt je len jedným z indikátorov toho, ako sa klíma mení.
Medzi ďalšie kľúčové ukazovatele patria koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, teplo a acidifikácia oceánov, hladina morí, rozsah morského ľadu a bilancia hmotnosti ľadovcov a iné.
Nahlásiť chybu v článku