Lehotský sa narodil 19. novembra 1933 v Spišskej Novej Vsi. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1958 – 1964 bol redaktorom programového týždenníka Rozhlas. V období 1964 – 1975 bol redaktorom vysielania pre deti a mládež v bratislavskom rozhlase.
Od roku 1975 až do odchodu do dôchodku bol redaktorom hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, ktorej súčasťou bola neskôr formovaná redakcia umelecko-dokumentárnej publicistiky. Spolu s kolegami tam pripravoval nielen umelecko-publicistické pásma, ale aj fíčre, teda špeciálny rozhlasový žáner, v ktorých sa spojili fakty s prvkami umeleckého rozprávania.
Ako dramatik debutoval rozhlasovou hrou Po infarkte (1970). Verejnosť zaujala najmä hra o nevidomých manželoch Ráno nevidiacich (1973). Hru vysielali aj zahraničné rozhlasy v Poľsku, Taliansku, Fínsku a Rumunsku. Ďalšie jeho hry sú Roztrhaj pavučinu, Bezočivý smog, Po noci príde noc, Taký zbytočný švagor, Klasy bez zrna či Papierové lietadlo.
Ivan Lehotský mal rád prírodu a v témach sa zameriaval nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na témy ekológie, ktoré neboli v tom čase veľmi frekventované. Bol spoluautorom populárneho rozhlasového seriálu Čo nového, Bielikovci? (1974 – 1990).
Napísal aj niekoľko kníh, ktoré vznikli v súvislosti s jeho rozhlasovou prácou a prácou dramatika, a to Nikdy nehovor nikdy (1999), Zostarnem pri tebe (2004), Keď odídem, prídem (2006), Mlyn u d’Artagnana (2008), Stretnutia nielen pri mikrofóne (2011) a Klasy bez zrna (2014). Bol členom Klubu rozhlasových seniorov pri Slovenskom rozhlase.
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Matka 10 detí 25 rokov držala v zajatí dievča. Boli sme v reštaurácii z novej epizódy Na nože, zostali sme nespokojní
O obľúbenom animáku Tom & Jerry sa šíri konšpirácia, ktorú ste možno počuli aj vy. Pravda je však inde
Navštívili sme nádherné miesto na Slovensku, zamilovali sme si ho. Je zaradené medzi „Sedem divov Turca“
Strčil prsty do vagíny a pozrel sa dnu, keď sa to považovalo za nechutné: Otec gynekológie experimentmi mučil otrokyne
Veterinárka Mária Poláčková: Eutanázia je posledný akt lásky, nie zlyhanie. Ľudia zvieratá poľudšťujú












Nahlásiť chybu v článku