Foto: pixabay.com

Petra Sušaninová / /
Štikútka dokáže občas poriadne znepríjemniť deň.

Na jej odstránenie existujú desiatky “ abských“ receptov, ako napríklad napiť sa 10 hltov vody, zadržať dych, nechať sa vystrašiť a ďalšie. Štikútka je však pre vedcov stále záhadou a ani dnes si nie sú celkom istí, na čo vlastne slúži. Donedávna neexistoval ani overený spôsob, ako ju zastaviť, vedci sa však rozhodli, že to nenechajú len tak a nájdu na ňu liek. Spôsob, akým podľa odborníkov štikútku zastavíte najefektívnejšie, vás skutočne prekvapí.

Ig Nobelova cena

Na vedu nahliada množstvo ľudí ako na vážnu vec, vedeli ste však, že to tak vôbec nemusí byť? Občas môže byť veda nepríjemná, trápna či smiešna. Práve takéto výskumy si neraz vyslúžia paródiu Nobelovej ceny s názvom Ig Nobelova cena. Medzi súťažiach o takéto ocenenie sa zaradila aj skupina výskumníkov, ktorá prišla s nezvyčajným spôsobom, ako zastaviť čkanie.

Hodiny trápenia

Čkanie vôbec nie je príjemné a ak trvá dlhšie ako niekoľko minút, poriadne to nahnevá. Predstavte si však, že by ste čkali nepretržite niekoľko hodín či dokonca dní. Presne taký prípad sa objavil okolo roku 1980 v univerzitnej nemocnici v Jacksonville. Na oddelenie bol prijatý mladý, 27-ročný pacient, ktorého trápila štikútka – čo by nebolo nič zvláštne, keby netrvala už dlhých 72 hodín. Okrem toho, mladík štikútal aj 30 krát v priebehu jedinej minúty. Jeho prípadu sa ujal lekár menom Francis M. Fesmire.

Foto: unsplash

Ne/overené metódy

Fesmire vyskúšal na mladíkovi najrôznejšie metódy, na aké si len spomenul, od masírovania hrdla, cez držanie si nosa pri pokuse vydýchnuť so zavretými ústami až po tlačenie na očné buľvy. Štikútka sa síce zmiernila, avšak neustala úplne. Keď Fesmire vyčerpal všetky jemu známe možnosti, uchýlil sa ku knihám a rozhodol sa čerpať z diela Leibermana. Ten prezentoval štúdiu o tom, ako pomôcť pacientom so zrýchleným srdcovým tepom.

Rektálna masáž

Podľa Leibermana na zrýchlený srdcový tep nepomôžu bežne využívané metódy, ale rektálna masáž. A práve túto metódu sa rozhodol použiť aj Fesmire. Nech to znie akokoľvek bizarne, masáž napokon zabrala a mladíkova štikútka celkom ustala. O tomto objave napísal lekár aj štúdiu, ktorá bola onedlho publikovaná a v roku 2006 si za ňu vyslúžil spomínanú Ig Nobelovu cenu.

Samotný Fesmire túto techniku už viac údajne nepoužil, vyskúšal ju však ďalší lekár, Majed Odeh z izraelskej nemocnice. Taktiež uspel a podobne ako jeho predchodca, napísal o tom štúdiu. Práve vďaka tomu patrí Ig Nobelova cena aj jemu.

Foto: unsplash

Prečo práve táto technika?

Mnohí z vás si zrejme položili otázku: „Prečo?“ Nuž preto, lebo na štikútke sa podieľa nervus vagus, alebo blúdivý nerv, ktorý je zodpovedný aj za podvedomú kontrolu srdca, pľúc a tráviaceho traktu. Je to jeden z 12 hlavových nervov a je zároveň tým najdlhším, ktorý sa tiahne od hlavy, cez celé telo, až k zadnej časti tela – k zadku.

Odborníci si myslia, že dlhotrvajúca štikútka vzniká práve poškodením alebo podráždením tohto nervu, keďže sa podieľa aj na fungovaní bránice. Fesmire vyskúšal rôzne metódy, ktorými je možné podráždiť blúdivý nerv v hornej časti tela, no keď sa možnosti minuli, ďalším logickým krokom bolo vyskúšať to z „opačného konca“.

Ak teda zlyhajú overené metódy, ako napríklad pitie vody alebo zadržiavanie dychu, môžete sa inšpirovať Fesmirom.

curiosity
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)