Foto: busseltondoctors.com.au

Predstavte si, že vás už niekoľko dní trápi neutíchajúci kašeľ.

Alebo vás možno už týždeň bolí prst, no k lekárovi sa vám utekať nechce. Plné čakárne odradia kohokoľvek a okrem toho, možno to nebude nič vážne. Rozhodnete sa preto, že sa pozriete na internet, online diskusie vám možno pomôžu zistiť, čo vám je. To však vôbec nie je dobré riešenie, možno sa aj vás týka cyberchrónia.

Článok pokračuje pod videom ↓

Správna diagnóza

Azda najväčšou chybou, akú môže človek urobiť, je hľadať si diagnózu na internete. Z obyčajného kašľa sa tak stane smrteľná choroba, ktorou trpia len traja ľudia na svete. Takmer okamžite vás zachváti panika. Verte však, že pravdepodobne ste si diagnózu neurčili správne a najlepšie urobíte, ak predsa len navštívite lekára. Ten vám totiž okrem správnej diagnózy môže určiť aj cyberchróniu.

Ako vzniká?

Ako taká cyberchrónia vznikne? Začína to nenápadným vyhľadávaním na internete. Čím viac diagnóz nájdete, tým viac sa stupňuje napätie a stres. Úzkosť týkajúca sa zdravia nie je novinkou. Jedinec, ktorý prehnane sleduje svoj zdravotný stav a prežíva v súvislosti s ním neprimeranú úzkosť, trpí hypochondriou. Tento pojem je známy v kruhoch medicíny už od 16. storočia. V súčasnosti však máme prístup k internetu takmer neustále a keď sa jedinec kompulzívne obracia s každým príznakom na internet, nejde už o obyčajnú hypochondriu, ale o cyberchróniu.

Foto: unsplash

Výskum

Kedy sa cyberchrónia mení na skutočný problém? Odborníci tvrdia, že snaha získať informácie je prirodzenou reakciou na neistotu, no ak hľadaniu informácií o vlastnom zdravotnom stave venujete prehnané množstvo času a spôsobuje vám to úzkosť a nepohodu, nie je to zdravé. Výskumom tohto javu sa zaoberajú odborníci už niekoľko rokov. Jedného z výskumov sa zúčastnilo 444 pacientov z 5 anglických nemocníc. Odborníci sa zameriavali nielen na ich zdravotný stav, ale najmä na úzkosť, ktorá súvisela s jeho sledovaním.

Kognitívno-behaviorálna terapia

Ukázalo sa, že liečba symptómov bežnými medicínskymi spôsobmi nebola účinná, no kognitívno-behaviorálna terapia pacientom výrazne pomohla redukovať pociťovanú úzkosť. Odborníci dodávajú, že cieľom je nielen znížiť úzkosť pacientov, ale aj napomôcť liečebnému procesu. Keď totiž pacient príde k lekárovi so zoznamom, ktorý si vypracoval na základe rád z internetu, nie je to prospešné ani pre jednu z dvoch strán.

Foto: unsplash

Bludný kruh

Odborníci tvrdia, že nie je zlé, ak sa o svoje zdravie zaujímate, problém však predstavuje neobmedzený prístup k informáciám a moc, ktorú následne ľudia pociťujú. Myslia si totiž, že na základe rád z internetu dokážu urobiť o svojom zdraví správne rozhodnutie, aj keď je jednoznačne lepšie obrátiť sa na odborníka. Nie všetky informácie, ktoré nájdete online, sú totiž relevantné, a práve tie zbytočne vyvolávajú strach. Ten vedie k rozšírenejšiemu vyhľadávaniu a jedinec sa napokon ocitá v bludnom kruhu symptómov a diagnóz ako vystrihnutých z katastrofických scenárov.

bustle
Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov